Vyhľadávanie
Dramatické metamorfózy bytia
Michel Rio : Pohľad do priepasti, Mysliace džungle,
Bratislava, EDIPOSS 2009
Preklad Alexander Halvoník
Prenikanie do podstaty človeka, motivované snahou pochopiť a uchopiť zmysel ľudskej existencie, so sebou (takmer) vždy nesie riziko sklamania, dezilúzie, devalvácie osobných vnútorných presvedčení vrcholiacej pocitom duševnej prázdnoty až nihilizmu. Fáza „odhadzovania masiek“, má totiž často podobu nedobrovoľnej konfrontácie s „bielymi miestami“ vedomia a podvedomia, keď sa zlo, zdanlivo bezpečne ukryté pod nánosom života, nástojčivo derie na povrch a relativizuje intelektuálne a morálne absolútno ľudstva. Mlčanie svedomia evokuje otázky. Aké budú odpovede? Má vôbec zmysel pýtať sa?
Francúzsky prozaik (a príležitostný dramatik) Michel Rio je v slovenskej prekladovej literatúre novým pojmom, hoci ide o neobyčajne plodného a oceňovaného autora. Ideovo myšlienková línia Riových prác nie je priamočiaro transparentná, ale predstavuje hlboký intelektuálny ponor do rozporuplných istôt moderného Európana, ktorého problematické dejinné zázemie často vyústi do pocitu krízy identity a schizofrenickej rozdvojenosti reflexie vlastných činov. Pocit osobnostnej neukotvenosti, neschopnosti prekonať samého seba a pokrytectvo existencie nájdeme aj v prezentovaných novelách Pohľad do priepasti a Mysliace džungle. Či už ide o hľadanie pravej identity nacistického zločinca v záujme naplnenia spoločenskej morálky (čia je to vlastne morálka?) alebo o osamotené spoznávanie autenticity bytia uprostred pralesa ďaleko od falošného antropocentrizmu civilizácie, stredom Riovho filozofického univerza je človek vnútorne obnažený, tápajúci, bezmocný voči vlastnému atrofovanému svedomiu, intelektuálnym limitom a rozpornej realite života, v ktorej jeho hodnotové štruktúry podozrivo rýchlo strácajú tvar. Postavy Kleina a mladého zoológa sú modelovou transformáciou filozofických opozícií, v ktorých nejde o poznanie pravdy, ale o pochopenie zmyslu. Možno nájsť hranice slobody? Možno perverznú sexualitu chápať ako metamorfózu úprimného citu? Je realita života len súhra biologických determinantov alebo má vyšší zmysel? Zmysel, nie pravda je to, čo zostalo z bezbrehej krutosti Uzlerových / Kleinových činov. Strata zmyslu, nie hľadanie pravdy je to, čo privedie mladého biológa doprostred džungle, aby našiel to, čo po návrate opäť stráca. Pravda je pre Ria len epistemiologický mýtus. Jeho metafyzika je zámerne roztrieštená a elementárne postuláty existencie sa v nej zdanlivo osvetľujú, aby sa opäť strácali v tme reality, a zostáva len podivuhodný biologický determinizmus (nezmyselnosť vojny, sexuálne orgie v koncentračnom tábore). Ale práve človek je u Ria ten najzraniteľnejší biologický článok, hoci ho jeho identita mylne presviedča o opaku.
Michel Rio má všetky atribúty kvalitného autora intelektuálnej prózy. Výbornú znalosť reálií dopĺňa dobre vystavaný príbeh, absolútnym vyvrcholením je potom filozofická pointa (Aj keď Maloneho vyšetrovacie postupy pôsobia trochu nedôveryhodne). Novely prezentované v tejto zbierke sú typologicky odlišné, no ich myšlienkové a štylistické kvality sú nesporné. Jedinou požiadavkou je poučený čitateľ.
Lenka Szentesiová
