Vyhľadávanie
Ilustrované dejiny filmu mali za cieľ pretaviť autorovu fascináciu technológiami využívanými vo vizuálnom umení a ich postupnými magickými krokmi vpred. Sú vizuálne veľmi pútavé, no na to, aby boli aj skutočne komplexne informatívne, im chýba náležitá úroveň „encyklopedistického“ remesla a jednoznačné zacielenie.
Kniha ilustrátora, spisovateľa a animátora A. A. Boardmana sa zameriava na dejiny hraného filmu od jeho počiatkov až po rok 2019. Nie pre svoj úsporný textový rozsah, ktorý prináša základné informácie, a výrazne väčší priestor venovaný ilustráciám sa Ilustrované dejiny filmu javia ako prvý kontakt medzi deťmi (resp. i mládežou) a filmom. O hodnotu čo najkomplexnejšieho obrazu ich oberá častá absencia hlbšieho kontextu. Niektoré vypichnuté detaily – hoci zaujímavé a obohacujúce – končia v nedopovedanom reťazci informácií.
Nestala sa z nich ani encyklopédia najrelevantnejších mien filmového sveta, ani prehliadka kinematografickej technológie. Nie sú na to dostatočne podrobné.
Informácie ponúkané v texte sú často v ilustráciách len zduplikované alebo zobrazené nedostatočne invenčne či atraktívne. Niekedy zas v texte chýba autorský kontext ilustrácií (napríklad zobrazená nápaditosť a kameramanská vynaliezavosť vo filmoch Orsona Wellsa). Práve tieto momenty mohli z knihy urobiť publikáciu jedného konkrétneho osobitého pohľadu na filmovanie. Na iných miestach zase figurujú krátke útržky informácií, ktoré ilustrácie ignorujú. Najmä pri mene Kurosawa. V tejto časti si autor akoby zľahčil svoje poslanie, uviedol v texte nejakú informáciu, ale viac s ňou produktívne vizuálne nepracoval.
Mnohé zaujímavosti by si zaslúžili i celostránkové ilustrácie. Žiadalo by sa aj vo väčších ilustráciách nechať vyniknúť, že v počiatkoch si film užívali ľudia vlastne sami – existovala akási intimita, a potom kontrastne zobraziť, že film sa stal verejným, spoločenským zažívaním smiechu, dojatia či hnevu. Informácia, že pri sledovaní filmu bratov Lumièrovcov Príchod vlaku na stanicu v La Ciotat (1895) sa diváci vyľakali, keď sledovali, ako sa k nim vlak približuje, je už vyčerpaná. No keby si autor spojil so všetkými udalosťami, prístrojmi, pokrokmi a prístupmi svoje vlastné prežívanie, svoju vlastnú fascináciu týmto umením, dospeli by sme k atraktívnejšej informatívnosti. (Mohol sa pohrať s prirovnaniami do súčasnosti – či napríklad ešte existuje niečo, čo by dnešného diváka tak veľmi prekvapilo, či je ešte možné do takej miery diváka „uniesť“ obrazom.) Poukázať hoci aj na princípy, ktoré fungujú vo filmovej reči dodnes; napríklad princíp gagu „postriekaného striekača“ sa dostáva k slovu aj v súčasných komédiách či animovaných filmoch. Zišla by sa poznámka typu: Možno by ste neverili, že ste túto situáciu videli aj minulý mesiac v kine...
Pri niektorých filmoch autor ilustruje scény počas nakrúcania a vkladá hercom repliky mimo záberu, čo je veľmi produktívne. Takýchto prípadov mohlo byť však viac. Napríklad, viac vtipných interakcií medzi hercami, ktoré by vyjadrili náladu pri nakrúcaní.
Veľkolepé filmové scény Griffitha z ilustrácií nedýchajú. Autor publikácie ich nezaľudnil, necítime, že ten priestor pred nami žije (najmä pri Griffithovi a Hviezdnych vojnách).
Zručne ilustrovaná kniha A. A. Boardmana má ten správny vizuálny štýl pre encyklopédiu tohto typu, no vo svojom zámere ostáva nejednoznačná. Išlo o prierez technológiami alebo o zoznam základných priekopníckych mien tvorcov filmu? (Nedostali sa sem však mnohé zásadné mená ani technológie – zelené plátno sa, napodiv, vôbec nespomenulo. A preto napríklad revolučná technika LED obrazoviek neprináša dostatočný prelom oproti zelenému plátnu.) Ani jedna kategória nenaplnila uspokojivo svoju cestu. Ilustrované dejiny filmu sú vhodné pre tých, ktorí majú o filme už základné informácie a chcú svoju knižnicu doplniť o vizuálne zaujímavú publikáciu o filmovom svete.
Adam Allsuch Boardman: Ilustrované dejiny filmu
Preklad: Barbora Lehotská
Monokel, Bratislava 2023
