Vyhľadávanie
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2012
Preklad Pavol Lukáč
Hlavný protagonista románu, deväťročný Oskar Shell, je introvertný detský génius – vegán, entomológ, pacifista, frankofil. 11. septembra mu v New Yorku zahynie otec. Chlapec nájde vo váze jeho ukrytý kľúč a pátra po zámke, ku ktorej patrí. Stopy vedú k osobe s menom Black. V New Yorku ich je neúrekom a chlapec ich postupne navštevuje. Putovanie (nielen) New Yorkom v čase dopredu a dozadu je aj pohybom po osi rodinnej histórie. Rozvetvenej a preskupenej. Malý génius, čo komunikuje s Hawkingom a rozumie jeho teóriám, úporne hľadá spôsob, ako sa stať a zostať normálnym.
Druhú líniu predstavuje podmanivý ľúbostný príbeh muža, ktorý sa vzdal slova, a ženy ignorujúcej zrak. Ona napíše dvetisícstranový román s prázdnou páskou v písacom stroji, on obdivuje najlepšie pasáže, pričom sa vyjadruje výlučne opakovaním niekoľkých viet z konverzačnej príručky (lekcia – dialóg v reštaurácii) napísaných na listoch papiera, ako: ,,Chcem dve žemle. Ľutujem, ale drobnejšie nemám.“ V mnohovrstevnom texte sa striedajú rozprávači, mení sa grafika. Význam sa vsúva aj do zámerne väčších medzislovných medzier, v ďalšej pasáži nájdeme úryvok z denníka s popodčiarkovanými a zakrúžkovanými výrazmi. Oscar, hoci nadpriemerne inteligentný, predsa len dieťa, bez zábran prechádza od metonymie k metafore, drží sa pevne logiky vo svete s ešte nevymedzenými hranicami. Vetví myslenie skokmi do surreality, pretkáva text chytľavými predstavami, z ktorých mnohé by stáli za plátno či väčší príbeh, avšak ostanú v náčrte ako možnosť. ,,…maličké mikrofóny po prehltnutí hrajú zvuky našich sŕdc, ktoré by sa potom počuli navzájom, takže by potom začali tĺcť naraz – ako keď ženy, ktoré bývajú na jednom mieste, začnú naraz menštruovať, čo je vec, ktorú viem, ale veľmi ani vedieť nechcem (…) a v pôrodnici by to znelo ako cinkanie krištáľového lustra na hausbóte, pretože deti by ešte nemali čas zladiť si srdcia.“ Foer vníma svet ako obrovský počítač poskladaný z nekonečného množstva kombinácií slov. Čitateľ musí pozorne držať nitky, aby sa dopracoval k úžasu z náhody, ktorá vie byť najtragickejšou.
Ak sa však nič nedá vysvetliť, môžeme sa vzdať, alebo rozprávať. ÁNO a NIE. Aby sme nezabudli. Na Hirošimu a Drážďany. Popod tiene po dvoch vežiach. Nechce sa mi veriť, že som dobrovoľne, rád, dojatý bez pocitu falošnosti prečítal knižku o tejto téme. Nadobudol som dojem, že stratu pocitu bezpečia (sami si prečítajte poslednú vetu knižky) nikto nepochopí lepšie ako ten, kto pocit bezpečia nikdy nemal. žid sa obzerá bokom cez plece. Autor, potomok obyvateľov ukrajinského geta, smerom do hrdinov. Román v angličtine vyšiel roku 2005. Získal ocenenie najlepšia kniha roka a bol sfilmovaný.
P. S. Číta sa ľahko a dobre – takmer až zradne. Nezabudnite sa vracať. Príšerne nahlas, neuveriteľne blízko.
