Príťažlivá výpoveď o jednej „zrelosti“

Príťažlivá výpoveď o jednej „zrelosti“
Helena Dvořáková: Z denníka zrelej ženy
Bratislava, Slovenský spisovateľ 2002
 
Helena Dvořáková patrí k známym slovenským prozaičkám, jej knihy sa stretávajú s čitateľským úspechom zásluhou aktuálnych tém a príťažlivého štýlu. Hlavnými postavami v románoch či poviedkach tejto autorky bývajú často ženy, umelkyne alebo intelektuálky; autorka dôverne pozná ich vnútorný svet, starosti a radosti. Zobrazuje ich obvykle na priesečníku privátneho osudu a spoločenskej situácie, takže v pozadí príbehov je vždy citeľne prítomný aj sociálny kontext.
Nie je to inak ani v najnovšej knihe Z denníka zrelej ženy, ktorá zachováva vernosť tradičným témam a rozprávačským postupom tejto autorky. Dej je situovaný, tak ako mnohé jej prózy, do Bratislavy dnešných dní, prináša mnohé svedectvá o živote nášho súčasníka a hoci to robí úsmevnou formou, privádza k vážnejšiemu zamysleniu o dobe, v ktorej žijeme.
Hlavná protagonistka Angela – výtvarníčka na prahu „zrelého veku“ – sa v zmenených spoločenských podmienkach musí rozlúčiť s doterajšou existenciou „na voľnej nohe“, pretože táto jej už nemôže zaistiť materiálne zabezpečenie. Keď sa pod vplyvom náhody rozhodne pre prácu v istom výtvarnom časopise, netuší, že si privoláva do života pocitové zmeny súvisiace nielen s novým prostredím a novými spoločenskými kontaktmi, ale aj so vzťahom s oveľa mladším kolegom Marekom. Vplyvom nového priateľstva v Angele zaznejú podoby polozabudnutých radostí, sviežich pohľadov na svet: oživia v nej chuť na dobrodružstvá sebaobjavovania.
Dvořáková – tak, ako sme u nej zvyknutí – s typickým zmyslom pre mieru rozvibrúva v texte jemné erotické tóny, vnášajúc doň napätie, pocitovú dynamiku. Priateľstvo s Marekom, ktoré – napriek tomuto ľahkému podfarbeniu – ostáva v rovine priateľských a žičlivých kolegiálnych vzťahov, však nie je jediným novým prvkom v živote „zrelej ženy“. Angela v novinárskej profesii spoznáva množstvo umelcov, s ktorými robí pre časopis rozhovory. Vďaka stretnutiam s nimi hlbšie nahliada do iných životov, vďaka nim sa jej rozkrývajú nové pohľady na problémy. Autorke, ktorá je kultúrnou publicistkou sa podarilo sugestívne zobraziť dobrodružstvo zrodu profesionálneho rozhovoru a celej spleti pocitov, ktoré tento proces sprevádzajú, ako aj atmosféru prostredia časopiseckej redakcie.
Ďalšiu dimenziu románu tvoria podoby, v akých Angela prežíva partnerské a medzigeneračné vzťahy v rodine, či už s vyrovnaným, pokojným manželom alebo s dospelými deťmi. V týchto pasážach neraz pomáha humor premosťovať konflikty. Román, ktorý má predpoklad osloviť čitateľské vrstvy širšieho generačného rozpätia, možno čítať ako výpoveď o postavení umelca – a ešte viac umelkyne – v dnešnej dobe, ako obraz utvárania novej identity v nových spoločenských podmienkach, ako obraz konfrontácie so zmenenou životnou situáciou – alebo proste ako príbeh „jednej ženskej zrelosti“, ktorú nečakane prekvapia nové zážitky, pocity, spôsoby vnímania sveta i seba.
Etela Farkašová In: Knižná revue, roč. XII., 2. 10. 2002, č. 20, s. 5.