Vyhľadávanie
Poviedky o dnešnom svete
Helena Dvořáková: Plaché rozkoše. Trinásť poviedok o záhadách a láske, Budmerice, Vydavateľstvo Rak 2007
Nová knižka poviedok slovenskej spisovateľky a publicistky Heleny Dvořákovej je zvonka tak trochu ladená do retroštýlu. Retroštýl evokuje obálka – dôvtipná grafická úprava vyvolá spomienku na známe knižné ilustrácie Josefa Čapka. K retru odkazuje žltkastý hrubý papier, aj fotografie vo vnútri. No trinásť krátkych poviedok odzrkadľuje dnešný život. Väčšina príbehov sa deje v Bratislave, slovami ktorejsi z ženských postáv v knihe - „v pomerne nudnom meste, kde normou bola konvencia“. Z poviedok čerpajúcich zo súčasnosti tiež chvíľami zavanie nostalgická túžba po inej, už neexistujúcej Bratislave, obývanej milými ženami a galantnými mužmi. Bol to život v istom zmysle meštiacky, ale aj bohémsky a kultúrny, a určite humánnejší než ten dnešný. Dvořáková opisuje svoj svet, podáva ho ako dôverne známy priestor, jeho intímnosť vie vyjadriť výstižnými, s ľahkosťou vyslovenými slovami. Ženská pozorovateľka má s jemnou presnosťou odpozorované životné situácie, najmä z mužsko-ženských vzťahov. Jej hrdinky nie sú frustrované, ani priveľmi komplikované, sú to ženy veľmi ženské, chodia po svete s otvorenými očami i ušami, s čuchom, hmatom a veľkou chuťou. Majú radi svojich mužov, ich telá, ale i svoje telo, vedia vychutnávať rozkoše života, teší ich žiť. Zavše ich zaskočí, keď veci nefungujú tak, ako si predstavujú. Vtedy zväčša obvinia samy seba z čudáctva.
Témy niektorých poviedok sú aktuálne, až pálčivé. Autorka si však nekládla za úlohu podrobiť ich hlbším analýzam, buduje na novinársky rýchlom postrehu, ktorým závažnosť problému zachytí. Takto sa dotkla otázky bulvarizácie médií a žurnalistického „hyenizmu“ (Malý dámsky horor), kde sa mladá fotografka v honbe za senzáciou vyberie fotiť cigánsky pohreb. Fotografka nakoniec doplatí na vlastnú ľahkovážnosť. Niekoľko textov vychádza z umeleckého či intelektuálneho prostredia a do krátkych príbehov vstupujú herci a herečky, režisér, výtvarníci, starý estét (Dvaja kripli v raji, Na vlastnej dráme, Zápas s utkvelou predstavou, Duša odetá samotou). Vtipná je poviedka Zahodená šanca zaradená na koniec knihy, kde mladá žena vlastnou vinou príde o vzácny škapuliar, ktorým nie je nič menšie, než vlastnoručne nakreslený obrázok priateľovho prirodzenia. Knižka Heleny Dvořákovej nie je moralizátorská, no prináša poučenie i ľahké pousmiatie nad skúškami života, a to nám dnes chýba.
Eva Maliti
