Vyhľadávanie
Nórska spoločnosť – vyššia vrstva a nájdené dieťa, ktoré k nej nepatrí a narúša dokonalú idylku a predstavu bezúhonnosti. Titul Chlapec pri dverách od nórsko-americkej autorky Alex Dahlovej ukazuje najrýdzejší psychotriler, ktorý sa pazúrmi zarýva hlboko do kože a spôsobuje zimomriavky svojou krehkou vrstvou zdanlivej dobroty hlavnej hrdinky.
Chlapec, ktorého sa nedobrovoľne ujme Cecilia Wilborgová po tom, čo ho nikto nevyzdvihne na plavárni, sa volá Tobiás, na osemročné dieťa je čudný a príliš tichý. Postupne sa dozvedáme, že žil veľmi zvláštnym spôsobom u ľudí, ktorým je dobré sa vyhnúť. Dej sa rozvíja v troch rôznych rovinách. Z pohľadu Cecilie, ktorá je tzv. nespoľahlivou rozprávačkou, očami chlapca a nakoniec z denníkov drogovo závislej Anniky. Tieto tri rôzne pohľady sa striedajú a vždy nám nechajú nazrieť na príbeh z inej perspektívy a posunieme sa aj hlbšie do minulosti. Nie všetko je také, ako sa zdá na prvý pohľad.
Príbeh je strhujúci a veľmi dobre napísaný aj po štylistickej stránke – preklad v podaní Lenky Cinkovej je vynikajúci. Titul sa môže smelo zaradiť medzi tituly ako Stratené dievča od Gillian Flynovej, alebo Dievča vo vlaku od Pauly Hawkinsovej. Teda psychologické romány, kde ženské postavy nemajú ten úplne „správny“ charakter, aký pôvodne čitateľ očakáva. Aj titul Chlapec pri dverách ukazuje ženy ako cieľavedomé, avšak často konajúce zlé skutky. Tie ich dostihnú niekedy v budúcnosti a budú musieť čeliť následkom.
Kniha rovnako ukazuje nórsku rozvetvenú spoločnosť, kde vám môže uškodiť akákoľvek odchýlka od „správneho“ fungovania. Treba mať nasadenú masku a báť sa ukázať hoci aj v horšom, ale úprimnom svetle. Na druhej strane vidíme aj ľudí, ktorý sú drogovo závislí a snažia sa vymámiť z rúk démona. Dva svety spája jeden chlapec. Čeliť následkom sa oplatí – o tom nás presvedčí práve on. Nahliadneme aj do témy antidepresív a tabletiek ako údajných liekov na všetko.
Ako väčšina severských trilerov ani tento neponúka iba dej, ale zároveň slúži ako zrkadlo spoločnosti. Na rozdiel od ostatných detektívok tu nie je miesto na humor a odľahčenie sa tu hľadá len veľmi ťažko. Mrazenie navyše neprichádza skrz množstvo mŕtvych, ale jednoducho z toho, čo sa týka každého jedného z nás. Z toho čo sa nám deje v našich hlavách.
O deji netreba prezrádzať príliš veľa, na to je aj napriek málo postavám rozvetvený až príliš. Prekvapí minimalistickým poňatím dialógov, pre niekoho tak môže byť kniha ťažšie stráviteľná, mne to naopak vyhovovalo. Tie, čo sa tam vyskytujú, sú navyše veľmi dobre zvládnuté a najmä uveriteľné a pôsobiace reálne. Hlavnou devízou je pohľad jednotlivých hrdinov a ich často nie úplne dôveryhodný popis udalostí. Pre čitateľa je darom ako postupne všetko zapadá na svoje miesta a nakoniec titul spätne funguje ako dokonalo namazaný stroj. Viac takýchto knižných diel.
