Vyhľadávanie
Žilina, Knižné centrum 2011
Peter Mišák v doslove k debutu Michala Badína (nar. 1988) Rieka a tieň naznačil, že texty sú „až trochu podozrivo – rovinou.“ Je to asi najvýstižnejšia charakteristika knihy. V dobrom aj zlom.Prvotina mladého básnika z Martina je rozdelená do troch častí. Je príjemné v medziriadkoch textov vidieť, že to nie je rozdelenie len čisto formálne a cítiť za ním myšlienkový plán. Prvá časť je všeobecnejšia, predstavuje Badínovu rovinu toho, čo vlastne ako básnik „ponúka“. Dá sa to tušiť už z názvu. Rieka a tieň poskytujú zátišie/tôňu – možno si tam sadnúť a odpočívať. Trochu staromilsky v dnešnom svete, ale možno práve preto o to viac príťažlivejšie. Každopádne, presne takými zátišiami sú aj Badínove básne. Človek si k nim sadne, začíta sa a oddychuje. Nie sú to experimenty, pripomínajú skôr etudy. Obrázky a momentky. S klasickým repertoárom kulís ako víno („Víno ma páli škatuľkou zápaliek / zhorím ak ma ešte raz pošteklíš“), zvony („Bijú zvony / v meste na kostole / dvanástu hodinu – // Aké ťažké vtedy je / nemyslieť na inú“), či dážď a višne („Poobede spŕchlo / aj tak bolo neskoro – // Za zatvoreným oknom / si podávame falošné bozky / chutnú višňu po višni“). Nie je to však výčitka. Je to objavovanie poetického sveta, jeho nástrojov a možností. A treba dodať, že objavovanie kultivované, vyrovnané.Druhá časť je ladená do diskrétnej erotiky: „Vykúpený večer / spomína – // Previazal ti / lono mašľou / kým mu ticho stlalo – // Si / to nie je málo“. Je to erotika veľmi jemná, chlapčenská, hanblivá, až sa niekedy zdá, že dnes sa takto romanticky opisovať lásku nenosí. To však pokladám za Badínovu devízu: zjemnenie mi je sympatické, ponúka totiž protiváhu.Tretia časť je kozmopolitnejšia. Je v nej asi aj najviac Badína ako človeka, nielen ako autora. Texty inšpirovali rozličné miesta (Temža, Londýn / Soho, Dublin) a reálne zážitky. Je to posun oproti predchádzajúcim častiam z „čistej“ lyriky do čohosi konkrétnejšieho, hmatateľnejšieho. Napríklad v básni Dieťa je strach nielen čímsi zaznamenaným na papieri, ale možno si ho presne predstaviť: „V uzlíku stoná dieťa / povité nocou – // Lampy mu svietia / kým v izbe plnej duchov / spí matka s otcom – // Prší“.Badínova kniha je vyrovnaným debutom. To znamená, že každá časť knihy predstavuje spomínanú rovinu, z ktorej nič nevytŕča, nič neprekáža. Tri roviny knihy sa nijako nebijú, naopak – dopĺňajú sa. Čo je ale problém, čitateľa/-ku zasa až tak „nerozochvievajú“. V ich „zátiší/tôni“ sa sedí dobre, pri ďalšej knihe to však bude chcieť trocha viac. Iným možným problémom v budúcnosti môže byť aj akási štylizácia textov do poézie verlainovského typu. Ich vnútorný náboj pripomína totiž práve poetiku tohto obdobia. Debut Rieka a tieň sa takto trochu skrýva vo svojej uhladenej rovine, treba však povedať, že za ňou je jasné básnické videnie sveta, ktoré verím pri ďalšej knihe ukáže celú svoju silu. Teším sa na to.
