Rozprávkar a Rozprávnica – Peter Glocko – Životný príbeh Pavla E. Dobšinského

Životný príbeh Pavla E. Dobšinského

Životný príbeh Pavla E. Dobšinského

Peter Glocko: Rozprávkar a Rozprávnica

Bratislava, Perfekt 2006

  Vyrastali sme na ňom, početné generácie, vyrastali na ňom naše deti. A verím, že ich čítajú a budú čítať ešte aj deti budúcich generácií, že si v zozbieraných povestiach a rozprávkach Pavla Dobšinského nájdu nemálo toho, na čom možno rásť: po stránke estetickej, ale aj etickej; nemálo toho, na čom možno dorastať do ľudskosti.

  Priznám sa však, že kým som neprečítala knižku Petra Glocka Rozprávkar a Rozprávnica (Päť obrazov zo života Pavla E. Dobšinského), ktorú v edícii Nevšedné životné príbehy vydalo v krásnej grafickej úprave vydavateľstvo Perfekt, nevedela som toho veľa o životných peripetiách tohto autora. S o to väčším záujmom som sa začítala do „piatich obrazov“, prostredníctvom ktorých autor približuje osobnosť Pavla Emanuela Dobšinského. Podarilo sa mu citlivo skombinovať vlastné rozprávanie (opierajúce sa o archívne materiály a o odborné pramene) s ukážkami z autobiografických záznamov a z pamätí nášho vynikajúceho folkloristu, zberateľa a vydavateľa ľudovej slovesnosti. Celé rozprávanie, spestrené dialógmi či citátmi z korešpondencie, vložil Glocko do úst samého Dobšinského, takže vznikol pôsobivý text, vo forme prvoosobového spomínania. Knižka vďaka tomu podáva relatívne ucelený, štýlovo vyrovnaný obraz o osude nášho rozprávkara.   Zoznamujeme sa s jeho detstvom prežívaným zväčša na fare v Sirku, kde pôsobil jeho otec – farár, dozvedáme sa, ako navštevoval gymnáziá v Rožňave a potom v Miškovci, ako sa tam pod vplyvom učiteľov takmer odnárodnil a zanevrel na svoju materinskú reč, a napokon, ako zakotvil na osem rokov na lýceu v Levoči, ktoré v tom čase zohrávalo v národnom živote Slovákov dôležitú úlohu (príchod štúrovskej skupiny z bratislavského lýcea). V Levoči nadviazal mladý Pavel mnohé priateľstvá s budúcimi poetmi, románopiscami, kultúrnymi dejateľmi (spomeniem napr. Jána Bottu, Ľudovíta Kubániho, Jána Čajaka, Petra M. Bohúňa, Janka Francisciho). Glocko odhaľuje postupne aj privátne stránky rozprávkarovho života (smrť mladej manželky v krátkotrvajúcom prvom zväzku, druhé manželstvo s Adelou Čajakovou, vdovou po Jankovi Čajakovi a sestrou Terézie Medveckej-Vansovej). Približuje nám jednotlivé miesta, kde Dobšinský pôsobil, medziiným v Brezne ako kaplán u Janka Chalupku, a napokon na fare v Drienčanoch.

  Životopisné rozprávanie dopĺňajú texty o vtedajšej dobe, o charaktere škôl, o ľudových zvyklostiach, ale aj o spoločensko-kultúrnom dianí, o atmosfére slovenských miest. Nemenej pútavou zložkou knihy okrem textov sú aj obrazové materiály, reprodukcie výtvarných diel, fotografie popredných osobností, dokumentárne fotografie. Dokonca nechýba ani mapa miest zviazaných so životom Dobšinského, všetko dômyselne prepojené, stvárnené na vskutku solídnej úrovni.

  Petrovi Glockovi sa podarilo príťažlivo priblížiť životné osudy a dielo Pavla Emanuela Dobšinského. Autora, ktorý, ako vraví, „napísal Slovákom rozprávkový rodný list“ a aj vďaka ktorému sa Slovensko ocitlo na „rozprávkovej mape sveta“. Bolo by akiste zaujímavé dozvedieť sa viac o pripravovanom „živom“ Múzeu slovenskej rozprávky P. E. Dobšinského na fare v Drienčanoch – zmieňuje sa o ňom v doslove autor knižky. Myslím si, že viacerí spisovatelia, výtvarníci, folkloristi, ale aj radoví čitatelia Dobšinského by radi prispeli na realizáciu projektu – živého pamätníka rozprávkarovi, ktorý si to nepochybne zaslúži.

Etela Farkašová