Vyhľadávanie
Na noži
Viac záznam ako príbeh
Mikuláš Nevrlý – Ján Čomaj: Šachová Bratislava
Bratislava, Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT 2005
Niet pochýb, že Bratislava si bez zvažovania zaslúži dielko o svojich šachových dejinách. Autori zvolili logicky dejinne najprístupnejšiu kompozíciu, keď po kapitolkách postupovali od najstaršej histórie až do súčasnosti. Predsa len na úrovni makrokompozície nájdeme niekoľko miest, ktoré škrípu. Iste je pekné, ak úvod odbornejšie ladenej knihy napíše odborník, na tomto mieste šachový veľmajster Ľubomír Ftáčnik. Žiaľ, azda okrem osobnejšie ladených posledných riadkov, úvod len sumarizuje, čo sa čitateľ dozvie na nasledujúcich stranách. Úplne nepochopiteľne pôsobí na konci knihy slovenské resumé. Keby v cudzom jazyku... Na vrub chybám v grafickej úprave treba pripísať neoddelenie príloh od ostatného textu. Tiež nie je celkom jasné, prečo mnohé kapitolky (i v prílohe) začínajú graficky šachovými figúrami, ktoré majú podobu politikov či kráľov. Keby podobne boli zobrazení slovenskí šachisti... O dvadsať rokov polovica čitateľov v šachových figúrach už nespozná princa Charlesa, Condoleezu Riceovú... Nepochopil som ich vo vzťahu k Bratislave. Dokonca pod ich spodobnením nie sú ani podpisky.
Kompozícii kapitol možno tiež všeličo vyčítať. Azda najmenším nedostatkom je pri diagramoch k niekoľkým vybraným šachovým partiám neuvedenie, po ktorom ťahu zobrazená situácia nastala. Nápad diagramy zobrazovať vždy v štýle umenia daného obdobia, nemusí byť prijatý pozitívne: diagramov je dosť málo na to, aby bol zámer jasne rozpoznateľný. V texte nájdeme viacero až úradnícky koncipovaných pasáží a opakovanie toho istého o niekoľko riadkov či strán neskôr, len v rozvitejšej forme. Žeby nedovŕšené dvojautorstvo?
Naproti tomu autorov treba pochváliť za množstvo cenného zozbieraného materiálu, zverejnenie aj menej známej fotodokumentácie. Na kvalitnom lesklom papieri kniha Šachová Bratislava získala punc reprezentatívnosti. Trochu dôrazu pri korektúrach (najmä pri popiskách k fotografiám) by dielu tiež len prospelo.
Priznávam, že od knihy som neskromne očakával viac. Predovšetkým čosi na spôsob reportážneho ponoru do dejín. Bratislavská história šachu je priam stvorená na dokumentárny príbeh. Odborná verejnosť sa možno evidencii mien a ocenení poteší, laici si povzdychnú a možno knihu ani nedočítajú. O Kempelenovom Turkovi už boli napísané celé knihy, je potom ťažké vyhnúť sa opakovaniu, ale to by autorov na tomto mieste mrzieť nemalo. Škoda však, že tak málo riadkov sa ušlo ženskému a kompozičnému šachu.
Istotne by sme takto mohli pospomínať oveľa viac toho, čo v knihe ešte malo byť a neboli by sme jediní, kto bude uvažovať obdobným spôsobom. Nesporným úspechom je, že dielo o šachovej Bratislave vôbec vyšlo. Treba veriť, že v prepracovanom vydaní (?), bude mať kniha viac voľného rozprávania a stratí strohosť typickú pre zborníky podujatí. A fakty na šachovnici bratislavského osudu budú hrať majstrovskú hru a neponúknu len zoskupenie učebnicovo najvýhodnejších ťahov. Otvorenie hry už majú autori za sebou.
Michal Schuster
