Vyhľadávanie
Kniha Šalamúnova Pieseň piesní (Perfekt 2014) má podtitul Biblická rozprávka o láske. A práve básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ Ľubomír Feldek nám predkladá svoju prebásnenú verziu Veľpiesne, jednej zo starozákonných kníh Biblie. Súčasťou knižného diela sú poetické až éterické ilustrácie Petra Uchnára.
Nahliadnime teda do histórie. Izraelský kráľ Šalamún vládol v období asi 1000 rokov pred narodením Krista a jeho Veľpieseň doposiaľ vnímame ako vznešenú oslavu lásky. Prirodzene, v teologickom kontexte existuje niekoľko konceptov, ako Piesni piesní rozumieť. Či už ako knihe, ktorá hovorí o pozemskej láske alebo o starobylom svadobnom obrade, alebo ju môžeme vnímať alegoricky, a teda v rovine vzťahu Šalamúna k Múdrosti, v neskoršom židovskom chápaní ako vzťah Hospodina a Izraela, alebo v kresťanstve ako oslavu lásky medzi Kristom a jeho cirkvou.
Pieseň piesní už v minulosti spracovali mnohí autori moderným poetickým spôsobom. Dnes prichádza s prebásnenou verziou Ľubomír Feldek, aby súčasnej generácii pripomenul bohatstvo obrazov a jazyka tohto nádherného diela. Čitateľom ju prináša vo forme, ktorá má dramatizovaný rozmer a máme ju vnímať ako svadobnú hru zasadenú do slovenského kontextu: „Svadobné divadlo, to je čosi, čo poznajú všetky národy. Svadobné hry sa už tisíc rokov hrávajú na celom svete a zdá sa, že ešte dlho nezaniknú.“ Feldek začína biblickú rozprávku o láske únosom nevesty a pokračuje obrazom svadobnej noci pod holým nebom. A tu sa odohráva láskyplný dialóg medzi nevestou a ženíchom: „Vstávaj, moja milovaná, krásna moja, poď! Už neprší, už sa zima dala na odchod. Spev sa dočkal svojho času, všade samý kvet, aj hrdličku podľa hlasu ľahko spoznáš hneď.“ Avšak rodina nevesty sa s únosom nevie zmieriť, hľadá ju, a preto sa snažia zaľúbenci svojim prenasledovateľom ukryť. A vtedy zaznievajú nádherné vyznania lásky: „Krásna je tvoja neha, nevesta a sestra moja, sladšie je tvoje láskanie než víno, tvoj olej vôňou nad balzamy vyniká.“ Nevesta odpovedá rovnako vrúcne a opisuje krásu svojho vyvoleného muža aj týmito slovami: „Taký príťažlivý je môj milý, čo má sladké podnebie aj pery. Taký je môj milý, taký je môj priateľ, jeruzalemské dcéry!“
Ľubomír Feldek jednotlivé časti diela otvára prozaickými textami, cez ne vysvetľuje dobové kontexty a zároveň vystupuje v úlohe rozprávača. Prostredníctvom starodávneho príbehu plného harmónie a nežného súzvuku nám pripomína, aký silný cit spája muža a ženu. Kiežby nás poetické obrazy lásky inšpirovali k romantickejšiemu vnímaniu partnerského vzťahu, než sme svedkami v súčasnej, priveľmi zjednodušenej mediálnej realite.
