Vyhľadávanie
„Single“, čiže človek, ktorý žije sám, bez partnera – je zaužívaným pojmom súčasnosti. Zdá sa, že mladí ľudia tomuto stavu dávajú prednosť pred manželským zväzkom čoraz častejšie, či už z dôvodov ekonomických, pohodlnosti (hotel Mama má určité výhody), alebo jednoducho z nutnosti – lebo si nevedia nájsť vhodného partnera. Tak ako hrdinka knihy Ivany Havranovej Sama (Marenčin PT 2013) – Táňa. Krásna, vzdelaná a finančne zabezpečená tridsiatnička je známou televíznou scenáristkou, ale v súkromnom živote nemá šťastie. Muži ju obdivujú, ale máloktorý sa ju odváži čo i len osloviť. Možno preto ocení „rozhlasáka“ Juraja, ktorý jej neváha od prvého okamihu vyznávať lásku. Lenže ich idylka trvá len niečo vyše mesiaca, keď jej milý tragicky zahynie. Hľadá teda ďalej... Prekvapí ju mladý a drzý informatik Paľo, ku ktorému ju priťahuje chémia, ale veľmi rýchlo pochopí, že mladý muž si neuvedomuje prehrešky proti kódexu gentlemana, keď celkom samozrejme predpokladá, že solventná partnerka bude platiť ešte aj za kávu v kaviarni. Potom spozná švédskeho architekta Erika. Je priam splnením sna jej matky, ktorá by ju najradšej videla zabezpečenú. Klape im to po každej stránke. Až po roku a pol pochopí, že zo svadby nič nebude. Jej vyvolený po záväzkoch netúži. Frustrácia zo života vyústi v ťažký zdravotný úraz. A ajhľa, zdá sa, že jej záchranca – lekár Jakub – bude ten pravý...
Podobne ako Táňa sú na tom i ženy v jej okolí. Úspešná patologička Tina sa utápa v práci a vracia sa do prázdneho bytu, dramaturgička Mária sa zas v zmysle úslovia „keď neprší, nech aspoň kvapká“ rozhodne pre jestvovanie s Erikom, síce bez perspektívy, ale aspoň, ako vraví, užije si prítomnosť. Darmo, nájsť si vhodného partnera, tobôž manžela je väčší problém, ako sa zdá, a pretrváva aj v súčasnosti. Šťastná láska je dar, žiaľ, nie každému dostupný.
