Recenzia
Martin Gajdoš
22.12.2020

Samé bezuzdnosti...

Krutohlav ´99. Zborník SF poviedok slovenských autorov, finalistov IX. ročníka literárnej súťaže CenY Gustáva Reussa za rok 1999

Bratislava, Národné osvetové centrum 2000

            Chlapec v rozprávke Cisárove nové šaty to mal celkom jednoduché: povedal, čo si myslí, aj keď sa ostatní snažili nasilu prispôsobiť svoj zrakový vnem cisárovej samoľúbosti, len aby neboli považovaní za hlupákov. Hoci, ako dieťa, ktoré nepozná odstup a nadbiehanie želaniam druhého, sa (možno aj z pohľadu mnohých z nás) zaradil do kategórie nezištných naiviek, ktoré nedokážu namyslenosť mocnejších využiť vo svoj prospech. Vychádza nám, že v pragmatickej realite sa ako najpríkladnejší hrdinovia rozprávky ukazujú tí prefíkaní krajčíri.

            Počet súťažiacich a kvalita poviedok nie je veru pre porotu Ceny Gustáva Reussa za rok 1999 povzbudením. Na jednej strane nemali veľa problémov s výberom, na strane druhej sa pri vypracúvaní hodnotení, ktoré sú tradičnou súčasťou zborníka, pravdepodobne riadne zapotili. Kŕčovitosť poviedok sa preniesla aj do ich komentárov, a preto sú tieto v mnohých prípadoch skôr snahou o výklad autorského zámeru, popisom deja či hľadaním posolstva než kritickým súdom. Výrazným indikátorom nespokojnosti je hneď predslov hlavného organizátora, Ondreja Herca, ktorý už, podľa mňa, rezignuje na všeobecné úvahy a jednoducho zatína do živého, citáciami frekventovaných nedostatkov štylistickej stránky súťažných textov.          Za kvalitatívne uspokojivé možno označiť azda iba tri či štyri poviedky. Huslica, Eliáš a Pavelková potvrdili svoje dlhodobé ambície a v slušnom odstupe zanechali za sebou autorov ostatných nesúvislých kríženín poviedok so žánrom tzv. ,,vybraných kapitol”. Aby sme však boli úplní, nesmieme zabudnúť na teoretickú časť zborníka, ktorá obsahuje eseje z dejín a teórie fantastiky od O. Herca, M. Ferka, J. Žarnaya a má zjavne stúpajúcu úroveň.

Chaos nie vždy možno chápať ako skrytý poriadok alebo poriadok svojho druhu. Takéto prístupy závisia nezriedka len od množstva dobrej nálady a hĺbky empatie toho-ktorého čitateľa. Sekanie textov v záujme dynamizácie deja môže byť, naopak, aj jeho brzdou. Väčšinu čitateľov sci-fi iste nepredstavujú typy ľudí, čo si skladajú text z úlomkov ako dáky archeologický objav, ale hľadajú skôr hotový zážitok. Obsahová inakosť musí byť preto aj v tomto žánri kompenzovaná formálnou zrozumiteľnosťou a naopak, pretože inak sa nám text javí len ako heterogénna zmes faktov a fikcií. Literárnosť, ako jedna z určujúcich kvalít umeleckého textu, v podobe nerozlučného spojenia reálneho a imaginárneho, musí aj pre autorov sci-fi zostať tou hlavnou métou, ak máme pri týchto textoch hovoriť o literatúre.

Martin Gajdoš