Vyhľadávanie
Balákova poézia ma vždy zaujme a vždy nanovo prekvapí svojou jednoduchosťou, prirodzeným stvorením obrazu, ľahkosťou, s akou vyvrie z autora. Jeho metafora sa neveľmi vzďaľuje realite a logike – a predsa (alebo práve preto) je pôsobivý. Tento postup, táto metóda tvorby básnickej výpovede, je ako stvorená pre detskú poéziu a poetické rozprávky, lebo sa pohybuje blízko detského ponímania – autor to vie, a preto sa venuje aj tvorbe pre deti (Prázdninový kufor, Vietor Fíneus, Stonožka a i.). A ešte sa hodí k básnickým návratom do minulosti, lebo ani historické skutočnosti nebalí Balák do pozlátok, ani nehalí do zložitých obrazov.
Príkladom je jeho poetická zbierka Sedmopočetníci venovaná 1150. výročiu príchodu vierozvestov sv. Cyrila a sv. Metoda k Slovenom, teda na Slovensko, do štátu Slovenmi spravovaného, ktorý história pozná ako Veľkomoravskú ríšu.
Štyridsať básní nám približuje ľudí, deje a kľúčové udalosti tých prelomových čias, keď k nám prišlo písmo, keď sa staroslovenčina stala štvrtým liturgickým jazykom, a keď – povedané s Jankom Kráľom – boli Tatry naša pevnina, dolná zem komora, Dunaj, Tisa hranica a pán Boh podpora.
Napriek svojej útlosti je to pekná knižka. Jej podobu nesmierne povýšili historicky presné a výtvarne zaujímavé ilustrácie Jozefa Cincíka, kresliara, maliara, sochára, archeológa a univerzitného profesora dejín umenia, ktorý žil na Slovensku, vrátane detstva, sotva tridsať rokov, a v Matici slovenskej pôsobil menej ako desaťročie (po vojne emigroval do USA), ale zanechal v Martine, slovenskej kultúre a vo vedách o minulosti nezmazateľnú stopu. Medzi iným aj výtvarne spracované historické míľniky Slovenov, menovite udalostí v spojení s misiou dvoch svätcov zo Solúna.
