Sex po slovensky 2 – Pornokšeft – Mačka vo vreci skrížená s pokladničkou

Mačka vo vreci skrížená s pokladničkou

Pornokšeft – Mačka vo vreci skrížená s pokladničkou

Sex po slovensky 2. Zostavil D. Taragel

Bratislava, Ikar 2005

  Druhýkrát v živote (prvýkrát pri recenzovaní debutu I. Štrpku Krátke detstvo kopijníkov) som mal šancu napísať najkratšiu recenziu, no znova ju nedokážem využiť. Znela by federálne aj postmoderne: Sek sem se Sexem po slovensky – aj druhý raz. Zasa sa však nezdržím a pripojím pár O (odôvodnení) a P.S. a jednu V (výstrahu) aj Ú (útechu).

  O1 (ktoré si netreba mýliť s „ospravedlnením“) – Dobre viem, že v mojom veku sa o takýchto knihách písať nepatrí. No takto som sadol na vlastný lep: Prišiel som do redakcie a vypýtal si niečo na recenzovanie vetou: Priateľky, mám dieru v rozpočte, nedali by ste mi niečo zrecenzovať? Šéfredaktorka Gitka mi s jej vlastnou škodoradosťou ponúkla túto knihu so slovami: Ale veľa za to nebude! Keďže som nechcel pokaziť mnou rozohranú hru, knihu som vzal. Nevídali, prinajhoršom ďalšia mačka vo vreci! Avšak až doma som po prečítaní vetičiek o dobrejhodnotnej slovenskej literatúre a že sa to má trpezlivo prejsť, pochopil, že sebaistý zostavovateľ a vykultivovaný recesista – D. Taragel – hodil, ako sa vravievalo, rukavicu môjmu profesionálne pest/v/ovanému vkusu, ktorú som už nemohol nezdvihnúť. Veď kto by v tomto postmodernom hurikáne, ktorý rozvracia všetky princípy a stavby „veľkej literatúry“, nezatúžil aspoň po tej „dobrej“, a k tomu ešte aj „slovenskej“? Až po dočítaní knihy som uznal, že pózu samoreklamného ‚lacného Jožka’ zahral v Predhovore naozaj lepivo. Keďže som sadol hneď na dva lepy, nezostalo mi už iné, len si povedať: Ak si nejaký prof/esor/ík, musíš sa z tej šlamastiky nejako vysekať!

O2 – Neverte názvu, pretože pomimo to, že poviedky sú napísané v slovenčine, o skutočnom sexovaní na Slovensku sa toho dozviete pramálo. Za jedinú hodnovernú správu v tomto smere možno považovať poviedku o dedinskom sexe V. Šikulovej, ktorá má aj najvyššie literárne ambície (epizodický realizmus nadľahčovaný živým humorom pri evokovaní stereotypnosti života a z nej(?) prameniacej citovej prázdnoty, paralelná výstavba príbehu, klamne „len hračkársky“ názov, epicky falošný koniec atď.). Nikto z autorov si nezašiel, napríklad, do „masážneho salóna“, aby nám priblížil, ako sa tam vytešujú dnešní zbohatlíci a mafiáni; ani jednému nenapadlo priblížiť ponižujúce osudy šľapiek alebo naiviek, ktoré sa ocitli v krážoch „obchodu s bielym mäsom“; aký fenomén predstavujú inzeráty typu „urobím sa pre teba mobilom“ atď., atď. Tu prezentovaní sexuálni manekýni pochopiteľne nemajú – ani náhodou – nijaké sociálne či morálne problémy, ani strach z AIDS (o metafyzických už ani nehovoriac). Je príznačné, ako sexisticky arogantne a až veristicky vecne sa so svojimi sexomaniakálnymi „úrazmi“ vyrovnali v autobiograficky podložených poviedkach J. Koprda (nedať peniaze, vyhodiť gauč) a A. Turan (ja muzikant – sexuálnu maniačku zavrieť do blázinca). No aspoň sa tematicky ani literárne na nič nehrali.

  O3 – Pri čítaní knihy vo mne narastalo mrazenie z toho, ako sa tu úsilie povedať tzv. holú pravdu o tom, že nami lomcuje len a len sexuálne maniactvo, zvracia do bezduchých znôšok vonkajškových podrobností a trápností (obzvlášť to platí o poviedkach M. Ciela, M. Kompaníkovej a M. Kopcsaya). Toľko rozčarovania z tejto najľudovejšej životnej drogy, s pomocou ktorej ľudstvo od dávna zvláda prírodný katastrofizmus života aj zaseknutia strojov civilizácie, na kope som ešte nestretol. Nebyť poviedky K. Vulgan (?) Fénix nebolo by v oboch knihách ani pachu po osudovosti – aj oslobodivosti – sexuálnej vášne. Škoda len, že jej autorka sa vôbec netrápila s tým, či je pravdepodobné, aby si zúfalkyňa, ktorá sa po citovom sklamaní „pokúša“ o sebazničenie sexom, písala denník tohto druhu alebo nad tým, či čisto tézovitý (Tvoj otec bol neverný a môj otec alkoholik, ale my to zlomíme, zlomíme to, dievčatko moje!) a patetický happy end nevyznie skôr melodramaticky trápne ako presvedčivo (nehovoriac už o plocho referenčnom, úplne odcitovenom jazyku – po takom „osudovom“ loopingu!!!)...

  O4 – Hlavným úskalím/hrdinom ďalšej skupiny poviedok je ich krikľavá literátskosť. Raz má podobu osadzovania banálnej zápletky do exkluzívnych okolností („sci-fi“ B. Lilova), alebo naopak hry na „reality šou“ (S. Žuchová), inokedy trúfalosti pretromfnúť spracovanie známeho sujetu (Nabokovovej Lolity S. Lavríkom). S. Uličnej sa takmer podaril pokus o vytvorenie originálnej a pôvabnej feministicky podfarbenej grotesky na mužský matko/modlivkovský sno/komplex – pravda, ak by bola prišla na to (alebo poradil jej redaktor), že prvých dvanásť odstavcov bolo treba vynechať...

  V – Sčítané, podčiarknuté (nečítať tí, ktorí sa riadia len zásadou: S vlastnými peniazmi si budem robiť, čo ja chcem!): Knihu neodporúčam čítať ľuďom veriacim v Boha (leda ak by zatúžili po slasti, ktorú po zhrešení poskytuje kajanie sa...); ani tým, čo si napriek všetkým sklamaniam vo vzťahoch chránia nádej/ilúziu, že medzi sexom a láskou predsa len môže existovať nejaká šľachetná súvislosť a že „zviera v nás“ možno aj kultivovať. Okrem tých, čo by sa chceli čosi dozvedieť o tom, ako to so sexom na Slovensku naozaj je (viď O2), neradím to čítať ani tým, čo hľadajú „dobrú“ literatúru – pozorné čítanie totiž dojem zhoršuje!

  Ale skýtku (v týchto mrazoch) dole – ako mačka vo vreci kombinovaná s pokladničkou (od ktorej kľúčik má Ikar!) je to vymyslené šikovne. (Č)istý pornokšeft! Cez kanál českej „matere“ sa to zasa preloží aj do češtiny, a tí vedomejší Česi si zas o nás pomyslia: – Hleď ty Slováky! O sexu a literatuře toho moc nevědí, ale už se to alespoň nestydí dát na papír!

P.S.1

D. T. – Po Vašich tvrdeniach v úvode musím pripustiť, že buď neviem čítať, alebo v knihe je medzi riadkami vysádzaný mne neviditeľným písmom aj iný text. Sorry! Ako fór dekonštrukcionistického humoru oceňujem počtárske nezrovnalosti vo Vašich dvoch „štatistikách“ (alebo je to len čaro nechceného?).

P.S.2

P. J. Je to len odvar výborného groteskného výjavu z románu Psy sa ženia.

P.S.3

J. Š., nedajte si D. T. vsugerovať, že z jedného predsudku „o zákaze sexu za socializmu“ a z pár napochytre vybraných ukážok sa dá spichnúť literárnovedná štúdia, ktorá má byť navyše „bonusom“!

*

Čítam to po sebe a zisťujem, že som si na začiatku sľúbil aj dáku útechu. Čo by to len mohlo byť? Honorár to byť nemôže... O sexe ani o slovenskej próze som sa nedozvedel nič nové... (Prepáčte, v trapiech sa už opakujem.) Aha, už to mám:

ÚKonečne som sa naučil, ako sa na mojom počítači píše v dolnom indexe.

Viliam Marčok