Vyhľadávanie
Pamätní návštevníci
Igor Janota
Slávni ľudia v Bratislave
Bratislava, Vydavateľstvo PT – Albert Marenčin 2007
Známy popularizátor dejín Bratislavy, autor mnohých novinových článkov i dvoch kníh o našom hlavnom meste Igor Janota si tentoraz vybral na jednej strane veľmi vďačnú, no na druhej strane aj rovnako nevďačnú tému – zaznamenať návštevy významných osobností v meste na Dunaji. Vďačnú tému preto, lebo predstavuje zároveň Bratislavu aj mnohých panovníkov, známych politikov, vedcov i umelcov, ktorí si ju v minulosti vybrali ako zastávku či cieľ svojich ciest. Niektorí sa tu zdržali len pár dní, dánsky rozprávkar Andersen len niekoľko hodín, iní tu strávili niekoľko rokov a Bratislava zohrala významnú úlohu v ich živote. Nevďačnú úlohu pre Igora Janotu vidím v tom, že autor musel urobiť výraznú selekciu návštev a mnohí priaznivci histórie sa budú čudovať, prečo do knihy nezaradil tú alebo onú osobnosť. Mne napríklad chýba legendárny bezcharakterný francúzsky minister zahraničia gróf Talleyrand, signatár Bratislavského mieru, ale na druhej strane treba priznať, že keby Janota chcel skutočne zachytiť všetkých významných návštevníkov mesta čo len na troch riadkoch, asi by nestačil rozsah tejto knihy. Veď dnes sa v Bratislave každý týždeň ocitne osobnosť, ktorá by si zaslúžila osobitnú spomienku. Janota časovo ukončil návštevy v tridsiatych rokoch minulého storočia, čím sa pravdepodobne chcel vyhnúť kašírovaným a nacvičeným uvítaniam boľševických potentátov. Len v auguste 1968 mesto navštívili pri troch rôznych príležitostiach okrem albánskeho všetci pohlavári vtedajších európskych socialistických krajín.
Janota svojím výberom dáva na vedomie vlastné priority, aké návštevy pokladá za historicky významné. Popri neodmysliteľne spomenutých boriteľoch (Pajdar chán, Barbarossa), vojvodcoch (Ján Jiskra, Ján Sobieski, Eugen Savojský) a panovníkoch (Peter Veľký a najmä v meste korunovaní uhorskí králi a kráľovné z rokov 1563 – 1830) jednoznačne prednosť v jeho publikácii majú ľudia vedy, kultúry a umenia. Dominujú najmä hudobníci, akoby Janota chcel aj touto knihou podčiarknuť, že Bratislave je mesto hudby. Narodili sa tu, pôsobili tu, navštívili ju významní hudobní skladatelia a interpreti: Mozart, Haydn, Beethoven, Hummel, Liszt, Bartók, Rubinštejn, Nedbal, Šaľjapin a žil tu aj Alexander Albrecht. Kus svojho umeleckého srdca nechal v Bratislave Juraj Rafael Donner, ktorého jazdecká socha sv. Martina dodnes zdobí bratislavský dóm. Janota zachytáva aj návštevy literátov, popri už spomenutom Andersenovi, je to nemecký dramatik a básnik Lessing či dvaja romantickí maďarskí spisovatelia Petöfi a Jókai. Z vedcov si miesto v knihe našli vynálezca Edison, ďalej Einstein i jediný nositeľ Nobelovej ceny, ktorý sa narodil v Bratislave, Filip Lenard. Cením si, že Janota opísal aj osudy Svetozára Miletiča, možno nie dostatočne známej a docenenej osobnosti, ktorý aj vďaka štúdiu na bratislavskom lýceu sa stal obrancom práv Slovákov a jediný v Uhorskom sneme roku 1875 protestoval proti zatvoreniu Matice slovenskej a troch slovenských gymnázií.
Hoci Janotov výber osobností môže vyvolať niekoľko otáznikov, treba však rešpektovať jeho autorský prístup, ktorý na každý otáznik – prečo nie ten? – dáva jasný výkričník – pretože ten áno! – vo forme skvele spracovaného a pútavo napísaného medailónu. Janotova kniha sa takto stáva ďalším významným príspevkom k poznávaniu neraz i neznámejších stránok histórie nášho hlavného mesta.
Ján Bábik
