Vyhľadávanie
Silnejším svetlom na cudzie slová
Slovník cudzích slov (akademický)
2. doplnené a upravené vydanie
Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005
Editori Ľubica Balážová, Ján Bosák
Na slovenskom knižnom trhu sa rozbieha zápolenie. Súperia medzi sebou autori slovníkov cudzích slov: kto z nich pripraví a vydá rozsiahlejší, kvalitnejší a aj komerčne úspešnejší slovník cudzích slov. Pomery u nás boli donedávna jasné ako čisté nebo. Náš knižný trh po celkom prvých slovníkoch cudzích slov od P. Tvrdého, J. Prídavka, A. Hollého a Ľ. Zúbka zásobovali a aj zásobujú už takmer pol storočia iba Šalingovci (Samo Šaling, Mária Ivanová-Šalingová, neskôr aj Zuzana Maníková) a zdalo sa, že si táto „dynastia“ výlučnú licenciu na výrobu tovaru tohto druhu s prehľadom udrží navždy. Ak medzitým aj vyšli nejaké iné slovníky cudzích slov, boli buď špeciálne zamerané (takými boli napr. popularizujúce Slová z dovozu K. Daškovej), alebo šlo o amatérsko-inžinierske pokusy, ktoré fakticky neznamenali nijakú konkurenciu. Situácia sa zmenila roku 1997, keď v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve vyšiel akademický Slovník cudzích slov. Dôležité je uviesť, že v tomto prípade ide o slovník, ktorého základom bol český Akademický slovník cudzích slov z roku 1995. Jeho slovenskú verziu pripravili, preložili a dvojnásobne upravili pracovníci Jazykovedného ústavu a Kabinetu orientalistiky SAV. To znamená, že ak by šlo len o zápas medzi šalingovským a akademickým slovníkom, museli by sme pripustiť, že obe strany nemali rovnaké štartovacie čiary, ale ani nebojovali celkom rovnakými prostriedkami. Odhliadnuc od toho je i tak dobré, že skutočné konkurenčné prostredie na Slovensku vzniklo aj v tejto oblasti.
Slovník cudzích slov (akademický) sa vyznačuje niektorými pozoruhodnými vlastnosťami. Z lexikografického hľadiska ho zdobí najmä to, že jednotlivé heslové slová sprevádzajú okrem výkladu aj ilustrácie a obvyklé (lexikalizované) spojenia. To je veľká pomôcka pre používateľov slovníka, lebo to vrhá silnejšie svetlo na významy jednotlivých slov. Aktuálne vydanie akademického slovníka sa vyznačuje aj tým, že sa pri jeho príprave využili i nové poznatky získané počas riešenia etymologického a ortoepického vedeckého projektu v Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV. To znamená, že slovník sa znovu kriticky prezrel z pohľadu pôvodu a dejín spracúvaných slov i z hľadiska výslovnostných riešení. Pri zostavovaní slovníkov cudzích slov kdekoľvek v kultúrnom svete sa údaje neraz preberajú zo slovníka do slovníka (veď autori zvyčajne nie sú etymológovia). Vďaka tomu, že si slovník v tomto druhom vydaní vzal pod mikroskop profesionálny etymológ a odborník na ortoepiu, mohli sa v ňom uviesť na správnu mieru aj viaceré tradované etymologické omyly a výslovnostné nepresnosti.
Cudzím slovám, či presnejšie slovám cudzieho pôvodu, niektorí nevedia prísť na meno. Považujú ich za kontamináty, ktoré znečisťujú našu čistú slovenčinu. Ak nemáme na mysli tých, čo cudzie slová používajú z nedorozumenia alebo z obsesie, ťažko s tým súhlasiť. V odborných kruhoch sa prevzaté slová oprávnene vnímajú ako integrálne súčasti slovenského národného jazyka. Niektoré si náš jazyk prispôsobil do tej miery, že si používatelia ani neuvedomujú ich cudzí pôvod. Patria medzi ne aj naše najírečitejšie (zasa slovo cudzieho pôvodu) výrazy, ako je bača, valach, grúň, salaš a ďalšie. Tie sa do organizmu slovenského jazyka včlenili tak hlboko, že ušli aj pozornosti autorov akademického Slovníka cudzích slov.
Slavomír Ondrejovič
