Vyhľadávanie
Editori: Jana Pekarovičová, Miloslav Vojtech
Univerzita Komenského 2013
Letná škola slovenského jazyka a kultúry je tradičnou súčasťou vzdelávacieho programu Studia Academica Slovaca – centra pre slovenčinu ako cudzí jazyk Filozofickej fakulty UK. Prednášky popredných vedcov a vysokoškolských pedagógov, ktoré v tomto ročníku letnej školy odzneli, sú obsahom v poradí už 43. zväzku zborníka Studia Academica Slovaca.
Zborník je rozdelený do troch tematických celkov. Prvý z nich (Kultúrne dedičstvo ako inšpirácia pre súčasnosť) reflektuje najvýznamnejšie tohtoročné výročie – 1150 rokov od príchodu vierozvestov sv. Cyrila a Metoda na naše územie. Na byzantskú misiu sa autori príspevkov pozerajú z rôznych hľadísk – Ján Zambor približuje translatologickú a poetologickú problematiku Proglasu. Ako sa obraz týchto svätcov prejavoval v slovenskej literárnej tradícii, skúmajú Miloslav Vojtech, Dagmar Kročanová a Zuzana Kákošová. Ich zobrazenie vo výtvarnom umení reflektuje Katarína Beňová, v hudbe Jana Lengová a napokon za tromi periodikami druhej polovice 19. storočia nesúcimi názov Cyril a Metod sa poohliadla Danuša Serafínová. Druhá časť príspevkov tvoriacich blok s názvom Slovensko-české jazykové a kultúrne kontakty, paralely a odlišnosti pripomína 20. výročie vzniku Slovenskej republiky. Sú tu zaradené štúdie zamerané najmä na jazykovú stránku rozdelenia Československa (príspevky Juraja Dolníka, Jany Pekarovičovej, Oľgy Orgoňovej, Aleny Bohunickej a Miry Nábělkovej). Kultúrne a literárne vzťahy Čechov a Slovákov sú témou príspevkov Miloša Horvátha, Petra Darovca, Karola Csibu, a napokon hudobné relácie medzi oboma národnými kultúrami približuje Ľubomír Chalupka. Záverečný oddiel zborníka tvorí tretia časť s názvom Jazyk – literatúra – kultúra. I do nej sa však zmestili významné výročia, či už 300 rokov od smrti národného hrdinu Juraja Jánošíka (príspevok Hany Hlôškovej) alebo storočnica Dominika Tatarku (štúdia Valéra Mikulu). Válkovu báseň Dejiny trávy interpretuje Ján Zambor, otázky historiografickej reflexie osobnosti Matúša Čáka Trenčianskeho v národotvornom myslení druhej polovice 19. storočia reflektuje Ľuboš Kačírek, projekt Slovanského jazykového atlasu približuje vo svojom príspevku Pavol Žigo, zákutia slovenskej frazeológie Jozef Mlacek a Európske hlavné mesto kultúry – Košice sú témou štúdie Viery Bartkovej. Hoci všetky prednášky uverejnené v zborníku Studia Academica Slovaca 43 odzneli na letnej škole a ich primárnymi adresátmi boli zahraniční záujemcovia o slovenčinu a slovenskú kultúru, majú čo povedať i domácim záujemcom o Slovensko, slovenčinu a slovenskú kultúru. Približujú významné medzníky a osobnosti našich dejín z viacerých zaujímavých aspektov. Aby sa dostali k čo najväčšiemu počtu čitateľov, sú k dispozícii i v elektronickej podobe na webovej stránke Studia Academica Slovaca.
