Vyhľadávanie
Slavomíra Očenášová- Štrbová a kolektív
Svetlá Igora Rumanského
Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2009
Mala to byť publikácia k jeho šesťdesiatke. Osud však rozhodol inak. Akademický maliar Igor Rumanský (10. 3. 1946 – 10. 8. 2006) odišiel do nebeského ateliéru počas jej príprav. A tak sa autorka a zostavovateľka Slavomíra Očenášová-Štrbová rozhodla zmeniť koncepciu a zmapovať život a dielo výtvarníka na ploche dvoch publikácií – obrazovej s odbornými textami pod názvom Igor Rumanský a osobnejšie ladenej Svetlá Igora Rumanského. Oba tituly vydalo Vydavateľstvo Matice slovenskej a možno ich hodnotiť ako edičný počin. Kniha Svetlá Igora Rumanského je výsledkom niekoľkoročného výskumu metódou oral history. Základom sú totiž rozhovory, ktoré autorka nahrávala s výtvarníkom v rokoch 2003 – 2006 a zaradila ich do kapitoly Aby mame tamhore bolo dobre. Na ňu nadväzuje kapitola Odkrývajúce svetlo s umelcovými vlastnými textami – vyznaniami O poznaní a poznávaní a O sebe. Tretiu kapitolu Sprítomňujúce lúče tvoria spomienky jeho učiteľov, spolužiakov, kolegov, študentov a priateľov – ľudí, ktorých si výtvarník ešte za svojho života sám pozval do knihy. Dopĺňa ju poézia Milana Rúfusa, Michala Chudu, Silvie Mojžišovej a Barbory Matákovej inšpirovaná jeho tvorbou. Okrem reprodukcií niektorých grafík dotvárajú obrazovú časť fotografie z Rumanského súkromného archívu. Nechýba pôsobivá úvodná poznámka zostavovateľky Nech jeho svetlo svieti v nás... Prvých sto výtlačkov knihy dopĺňa DVD s filmom o umelcovi, ktorý podľa scenára Slavomíry Očenášovej-Štrbovej nakrútil Fedor Bartko, a originálna signovaná rytina I. Rumanského Krst a záložka Homage Igor Rumanský. Aj bez tohto „bonusu“ je kniha pozoruhodným nahliadnutím do života a tvorby veľkej osobnosti.
Monografia sprostredkúva čitateľovi jednotlivé okamihy zo života Igora Rumanského, rodáka z Demänovej, ktorý spolu so starším bratom Ivanom objavoval svet výtvarného umenia najprv u Palugyaovcov, neskôr v školách v Liptovskom Mikuláši a v Bratislave. Sleduje jeho dráhu výtvarníka i vysokoškolského pedagóga, stretnutie s Vincentom Hložníkom i s Milanom Rúfusom... Obdivuje Rumanského pracovitosť, skromnosť, dobrotu, ľudskosť, pokoru. Problémy s láskou, manželskými vzťahmi a zdravím sú cudne naznačené v spomienkach priateľov, v ktorých však dominuje, že Rumanský bol nielen skvelý výtvarník, ale najmä človek. Napĺňal Einsteinovu myšlienku, že len život, ktorý žijeme pre druhých, stojí za to.
Autorka a zostavovateľka navyše zdôrazňuje, že práve v čase, keď je všetko akosi o peniazoch a povrchnosti, snažil sa hľadať to, čo je hlbšie a podstatnejšie. Lebo ako na jednom mieste sám Rumanský hovorí: „Najväčšiu dušu má svetlo. Najväčšie svetlo má duša.“
Igor Rumanský
Zostavila Slavomíra Očenášová-Štrbová
Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2009
Publikácia obsahuje reprodukcie vyše dvoch stoviek umelcových diel v grafickej úprave Igora Štrbíka a sedem odborných štúdií či zamyslení. Čitateľsky príťažlivo pôsobia osobnou zainteresovanosťou príspevky Dušana Kállaya o grafike Čierni a bieli anjeli Igora Rumanského a Skica na tému ilustrácia a kresba od Barbory Matákovej, ako aj spomienka Juraja Meliša. Umelcovu maľbu odkrýva Ján Berger a jeho tvorbou poštových známok sa zaoberá Antónia Paulínyová. Ivan Panenka upriamuje pozornosť na exlibrisy, ktoré označuje ako grafické šperky. Atmosféru publikácie vhodne dopĺňajú verše Milana Rúfusa a Silvie Mojžišovej. Zostavovateľka vypracovala podrobnú biografiu a bibliografiu a záverečnú štúdiu Duchovné a hodnotové v tvorbe Igora Rumanského. Tá je uverejnená aj v anglickom preklade, takže kniha môže byť zaujímavým darčekom i pre zahraničného záujemcu.
V každom prípade je kultivovaným príspevkom k mapovaniu osobností slovenského umenia.
Elena Ťapajová
