Vyhľadávanie
Literatúra predstavuje tajomný a fascinujúci svet. Vôbec nie nudný, odťažitý a nezáživný, ako by ho odbili nečitatelia vetou: Ja nečítam knihy! Ale ani knihomoli vždy nedokážu preniknúť pod pokrievku tohto média. Tajomnú alchýmiu literatúry odhaľuje profesor anglistiky Thomas C. Foster.
Ako pedagóg sa za svoju bohatú prax stretol s rôznymi prístupmi k literatúre. Spájali ich uvedomenie si, že týmto čitateľom čosi unikalo za horizontom príbehu. Z tohto dôvodu sa rozhodol napísať knihu Čítaj literatúru ako profesor. Jej úspech ho zaskočil, aj zistenie, že sa využíva ako študijný materiál a učebná pomôcka pri vyučovaní literatúry. Foster priznáva, že práve učitelia literatúry stoja za jej úspechom, ktorý prerástol z akademického prostredia do verejného diskurzu.
Foster sa rozhodol v rozšírenom vydaní ísť ešte hlbšie pod zbežné poznanie literatúry a poukázal na to, čo je kľúčové nielen pri jej štúdiu, ale aj pri samotnom čítaní. Hneď skraja upozorňuje na rozdiely medzi čitateľom-laikom, čitateľom-profíkom, čitateľom-akademikom a čitateľom-spisovateľom. Jedni idú viac po príbehu, tí druhí sa zaujímajú skôr o štýl, formu alebo štruktúru. Spoločnou motiváciou by mala byť chuť dozvedieť sa viac a preniknúť pod povrch. Foster tvrdí, že keď sa naučíte klásť správne otázky, začnete knihy čítať a chápať v celkom novom svetle: „Bude to pre vás oveľa napĺňajúcejšie a zábavnejšie.“
Dôležitý je podľa neho analytický aparát, ktorý sa u každého čitateľa líši mierou poznania a skúsenosti, svetonázorom, sčítanosťou. Je presvedčený, že tí nevyzbrojení touto variabilitou pristupujú k literatúre inak a dávajú iný typ otázok. Sám seba považuje za tzv. hladného a agresívneho čitateľa, ako nazýva literárnych teoretikov a spisovateľov. Tieto vlastnosti by nemali chýbať ani učiteľom literatúry, čo je výzva smerovaná aj slovenskému vzdelávaciemu systému. Kvalitne pripravení pedagógovia ukážu neskúseným čitateľom správny smer a inšpirujú ich v záľube čítať. Pritom neexistuje nič také ako kríza literatúry alebo nedostatok nových talentov. „Keď sa nám zdá, že stagnuje alebo akosi zatuchla, zvyčajne to znamená, že sme ju prestali poriadne sledovať. Stále sa rozprávajú nové príbehy a starým príbehom opakovaným rozprávaním pribúdajú nové vrásky,“ dodáva Foster. A s tým podľa neho súvisí snaha byť originálny. Autor publikácie je presvedčený, že úplne originálne dielo neexistuje a samotný čitateľ má rád, keď mu príbeh niečo pripomína. Foster tento spôsob čítania nazýva čitateľskou perspektívou a čitateľskou skúsenosťou, ktorá jeden príbeh môže rozdrobiť na desiatky interpretácií. Do tejto pasce nastavenej autorským pohľadom na vec často bez milosti vkročí subjektívna kritika. Spisovateľ si pri písaní hľadá vlastného recipienta, ktorý však nie je objektívnym zrkadlom autorského prežívania a skúsenosti. Autor sa tak nevedomky podvoľuje kolektívnej pamäti.
Prečo je teda literatúra taká dôležitá? Na túto zložitú otázku nemôžeme dostať jednoduchú odpoveď. Aj Thomas C. Foster „iba“ ukazuje čitateľom smer obohacujúci ich vnútorné prežívanie.
