Temné rodinné tajomstvá

Temný triler švédskeho autora Toveho Alsterdala Podaj mi ruku spracováva témy, ktoré sa môžu dotýkať každého z nás. Za príbehovým oblúkom plným nebezpečenstiev a násilia sa skrýva to hlavné – poznanie a zmierenie sa so svojimi blízkymi.

Počas jednej aprílovej noci nájdu mŕtvu Charlie Erickssonovú, ktorú svedkovia videli skočiť z balkóna. Išlo o ženu, ktorá neviedla práve vzorový a šťastný život. Policajti prípad uzavreli ako samovraždu a viac sa prípadu nemienili venovať. Náhla smrť však donúti jej sestru Helene sa o Charlie a ich spoločnú minulosť zaujímať. Práve Helene vyšetrovatelia zavolajú do bytu, kde Charlie bývala. Tam sa zoznamuje s jej nedôveryhodným susedom, znovu sa stretáva so svojím nemožným otcom, bývajúcim na ulici, a postupne sa zamotáva do minulosti.

Triler Podaj mi ruku okrem doslova rodinnej drámy hovorí aj o dôležitých témach politiky, vojny a jej obetí. Spoznávame nielen krajiny Švédska a ich obyvateľov, ale postupne sa presúvame aj na svetadiel Južnej Ameriky.
Jazyk autorky je pre čitateľa príjemne zrozumiteľný a to, čo nás dynamicky ťahá vpred, je približujúce sa rozuzlenie životného príbehu celej rodiny a napokon aj náš vzťah s hrdinkou. Takmer každý z rodiny mal pohnutý osud. Matka sa stratila v Buenos Aires, otec sa stal alkoholikom žijúcim na ulici, sestra viedla život s drogovou závislosťou a v nespútanej zábave, ba aj zdanlivo šťastná a rodinne založená Helene dlho skrývala svoje tajomstvá.

Ako už býva zvykom, ani tento temný triler sa nevyhýba politickým témam – kritike situácie na Ukrajine, kritike diktátorských režimov a aj spoločenskej kritike vo všeobecnosti. Našťastie, týmito témami netrpí samotný dej, predovšetkým dialógy znejú uveriteľne. Žiaľ, ako slabší a príliš nerealistický sa mi javí záver, ktorý akoby vypadol z akčných filmov. V porovnaní so zvyškom knihy pôsobí zbytočne rušivo.

Podaj mi ruku je ďalší v rade švédskych trilerov, ktoré možno zaradiť medzi tie lepšie. Možno aj preto, že vyšiel v origináli ešte v roku 2014, keď boli ešte severské trilery na pomyselnom vrchole kvality. Žiaľ, dnes už vo veľkej väčšine recyklujú sami seba.