Recenzia
Marta Fülöpová
12.06.2013

Templársky meč - Paul Christopher

Preklad Nika Ondrušová
Remedium 2012

Tajomstvo, mystika, rytieri, šifry a tajomný poklad nevyčísliteľnej hodnoty! Templári a tajné rády vôbec sú bezpochyby jednou z najúspešnejších marketingových „značiek“ súčasnej populárnej literatúry. Román Templársky meč kanadského autora Paula Christophera spĺňa (ne)náročné kritéria kladené na tento žáner. Príbeh je náležite dobrodružný, nechýbajú tajničky a kódy, exotické lokality ani pekná žena.

Plukovník John Holliday, vojenský historik vo West Pointe, a jeho mladá sesternica, fotografka Peggy, zdedia majetok strýka Henryho. Sledujúc šifry, ktoré im zanechal, nájdu v tajnej skrýši strýkovho domu templársky meč zabalený v nacistickej zástave, ktorý strýko priniesol z Hitlerovho letného sídla Berchtesgadenu. O meč má záujem aj tajný spolok, veľmi usilovne likvidujúci všetkých, ktorí sa mu postavia do cesty. Holliday a Peggy veľmi rýchlym tempom precestujú polovicu Európy a Stredomoria. Krajiny a mestá predstavuje autor najmä cez chuťové vnemy protagonistov. Nevyhol sa pritom pasci stereotypizácie – kde majú dobré jedlo, tam sa postavy stretnú s pomocou, kde je jedlo zlé, čakajú ich komplikácie. Šifra na rukoväti meča zavedie dvojicu až na Azorské ostrovy…

V doslove autor uvádza, že fakty románu zodpovedajú historickej realite, a skutočne odolajú povrchnému internetovému prieskumu. Samozrejme, tým nechce naznačiť, že príbeh je historicky pravdivý, fakty majú len ukotviť fikciu románu v reálnom svete. Ale práve reflektovanie skutočnosti je knihe miestami na obtiaž. Jednoducho, príliš často vyskakuje „deus ex machina“. Pátrajúca dvojica bez problémov nachádza stopy tam, kde pred nimi iní, fundovanejší, stáročia pátrali bezvýsledne. Na viacerých miestach, kam dorazia náhodou, ich priam očakávajú neznámi ľudia, kompetentní na riešenie hádanky. Pomohlo by, keby Holliday a Peggy disponovali súborom poznatkov, predprípravou či inou špecificky individualizovanou zložkou osobnosti, ktorá by vedela legitimizovať ich úspešnosť. Lenže sú to „iba“ fotografka a historik s vojenskou minulosťou, čo miestami jednoducho nestačí na to, aby čitateľ udalostiam uveril. Priveľa náhod, ktoré sú vo filme znesiteľné, keď diváka ohúri obraz a zvukové efekty, ale v knihe to funguje len ťažko. Preto príbeh chvíľami vyznieva ako scenár pre akčný film. Román je prvým dielom (zatiaľ) osemzväzkovej templárskej série. Mnohé súvislosti sa preto pravdepodobne odkryjú až v pokračovaniach.