Vyhľadávanie
Jozef Špaček: Sever a iné túžby
Semica, Arkus 1996
Svojou zatiaľ ostatnou knihou Jozef Špaček završuje voľný prozaický triptych (predchádzajúce časti Na kobyle, na žrebcovi - 1980, Ruže a tŕnie - 1990). Opäť sa všetko v akejsi mozaike príbehov krúti okolo voľnomyšlienkara Huga Grefta, ktorý skusuje svet predovšetkým v Skalici ako jej dočasný obyvateľ v osvietenských časoch panovania Márie Terézie, a okrem toho v severo-južnom smere. Na juhu ho láka sever, v severných hornatých končinách šíry juh. Autor knihy Sever a iné túžby však Grefta používa iba ako prostriedok, priehľad, ktorým vstupuje do vtedajšej atmosféry a života rôznych osobností Skalice ale aj iných končín. Špaček časovo lineárnu postupnosť dejov odsunul do úzadia, využíva návraty do nepresne datovanej minulosti s narážkami na deje minulé, inde aluzívne predznamenáva. Robí to všetko s využitím napäťových prvkov detektívneho žánru, občas niečo objasní, aby zároveň nadhodil ďalšie tajomstvom opradené mystérium. V diele možno nájsť i kronikárske prvky podané v rovine historizujúceho realizmu. Premiešanie žánrov spolu s návratom do doby osvietenstva i výber prezentovaných postáv, v ktorom najväčší priestor dostávajú tie, nad ktorých hlavami vejú zástavy rozumu, svedčí o tom, že autor sa v knihe prikláňa k názorom nemeckého filozofa Jürgena Habermasa na modernosť a postmodernizmus. Habermas za moderné považuje pokračovať v projekte, ktorý je dedičstvom osvietenstva, niekdajšiu zjednocujúcu silu náboženskej tradície navrhuje nahradiť silou rozumu. Je príznakové, že Špaček do motta svojej knihy použil citát od autora románu Rozum Rudolfa Slobodu, hoci práve tým citátom polemizuje s predstavenou filozofiou - v rámci zbytostneného rozumu spochybňujúceho samého seba. I keď – patria túžby po severe a juhu k rozumným? Vysvetliť ich rozumom akomak možno.
Ľuboš Svetoň
