Recenzia
Beáta Beláková
09.09.2013

Ukradnutý život - Jaycee Dugardová

Preklad Zdenka Buntová
Ikar 2012

Knižný trh denne vyprodukuje nespočetnú masu knižných titulov. Na pultoch sa tak ocitá naozaj všeličo. Rôzne bizarnosti, výstrednosti, infantilnosti, grafomanstvá aj umelecké počiny, tie však už vo väčšej tichosti. Pre komerčný trh sú jednými z najpríťažlivejších príbehy, ktoré majú určitý reálny základ. Zväčša ide o ľudské nešťastia v dôsledku prírodných katastrof, no výnimkou nie sú ani rôzne zverstvá, ktoré dokáže spáchať človek na človeku. Médiá takéto príbehy milujú a necitlivo ich označujú za kuriózne, lebo ľudia kuriozity jednoducho zbožňujú. Aj kniha Ukradnutý život „verne“ popisuje trpkú časť života Jaycee Dugardovej. Sama autorka sa odhodlala odkryť svetu toto utrpenie vrátane najzvrhlejších chúťok násilníka, ktorý ju uniesol, sústavne znásilňoval, manipuloval jej detským vedomím a týral.

Dugardová zachytáva celý tento nútený pobyt nanajvýš necitlivo, no na druhej strane autenticky, s literárnou neobratnosťou, ale spontánne. Ako „väzenkyňa“ sa predsa nemohla vzdelávať a ani muž, ktorý ju osemnásť rokov väznil, nemal zľutovanie. Až po určitom čase jej dovolil pozerať televíziu. V knihe sa otvorene hovorí o všetkom – aj o tom, čo by sme radšej nevedeli… Hlavnou ambíciou autorky je zostať verná skutočnosti a znova popísať všetky zvrátenosti, ktoré od nej násilník požadoval. K tomu sa viažu zmätené pocity, strach, poníženie, smútok, momenty, keď Jaycee začínalo na tomto človeku záležať, pretože iný styk so svetom nemala. Možno ešte s Nancy, jeho manželkou, ktorá sa všetkým násilnostiam prizerala.

Autorka píše tak, ako si na jednotlivé udalosti spomína. Za každou kapitolou ponúka spätný pohľad. Inak sa príbeh odvíja lineárne a vôbec nie je chaotický, ako to na začiatku avizuje a odôvodňuje. Písanie sa stalo jej psychoterapiou, u čitateľa zasa kniha vyvoláva zdesenie z  nedostatku humánnosti vo svete. Je ako nekonečné vypočúvanie na polícii: vypočuté sa rovno kladie na papier, bez spätnej opravy, reflexie alebo prinajmenšom cenzúry, ktorá by skutočnosti nezatajovala, no pristupovala by k nim opatrnejšie s ohľadom na čitateľa. Je za tým cítiť naliehavosť čo najrýchlejšie túto senzáciu ponúknuť svetu. Premeniť na artikel a vydávať vlastné znásilnenie za raritu.