Recenzia
Katarína Labudová
13.03.2024

V paralelnom Londýne

Keď sa kamarátky Zana a Diba ocitnú v pivnici starého domu, netušia, že objavili vchod do paralelného Londýna, v ktorom ožívajú veci, rozprávajú knihy, kde sa po oblohe premávajú lietajúce autobusy, ohrozujúce besné domy a po zemi vražedné žirafy a škrobopice.

Po stretnutiach s výstrednými obyvateľmi Anlondýna však zisťujú, že zvláštne udalosti, ktoré v poslednom čase zažívali, nie sú dielom náhody, ale súčasťou dávneho proroctva: je Zana skutočne vyvolená zachrániť Anlondýn pred Smogom, jedovatým mrakom, ktorý sa postupne zmocňuje celého mesta? Pomôžu jej strechobežci, jasnoveštci a Cement, Tribúna a Obadaj proti Smogovej armáde Špindžov? Príchod vyvolenej Šuázi bol stereotypne očakávaný. „Počúvajte všetci!“ zvolal starec. „Chcem vám niečo oznámiť. Všetci dobre viete, čo sa deje, a ste si vedomí nebezpečia, ktoré vám hrozí. Určite si mnohí z vás už začali zúfať, že sľubovaná záchrana nikdy nepríde. Nemusíte sa za to hanbiť, je to pochopiteľné. No s beznádejou je koniec. Šuázi je tu! Konečne prišla!“ (s. 87) Skomolenina Šuázi je z francúzskeho slova „choisie“, čo znamená vyvolená… či to bude práve ona, ktorá vybojuje rozhodujúci boj so smogom, si prečítate. Zlý Smog je obrovský mrak, ktorý môže pohltiť celý Anlondýn, ale aj Vyparíž, Neviedeň, Patokia, Škodaň, dokonca aj Stratislavu, a Zana je „naša nádej v boji proti Smogovi. A čo alebo kto je Smog? Hustá hmla zmiešaná s dymom.“ (s. 91) Lenže súčasný Smog, ktorý ohrozuje všetkých, je iný ako ten z minulosti, keď sa chemikáliami nasiaknutý dym miešal s hmlou v údolí riek, „žltohnedý opar, ktorý sa usadil nad mestom ako smradľavý pes. Keď sa ľuďom dostal do pľúc, mnohých zabil.“ (s. 93) Ale potom začali chemikálie spolu reagovať, „kyseliny a zásady sa zahriali od bleskov a potom schladili, elektrické káble a vietor ich premiešali. Zreagovali a vznikol z nich obrovský rozptýlený mrakomozog.“ (s. 94) Smog nadobudol vedomie a stal sa omnoho nebezpečnejším. Kniha je úžasná. Ilustrácia na obálke (v slovenskom preklade vytvorila Lucia Žatkuliaková, v pôvodnej verzii ju ilustroval sám autor) dotvára našu predstavu bizarného, ale skvelého sveta. Toto je svet, v ktorom je knižnica taká veľká, že potrebuješ expedíciu, aby si našiel, čo potrebuješ. Je to svet magický, ale aj trochu strašidelný. Žijú tu zvláštne a originálne bytosti a tento alternatívny svet je trochu iným, trochu strašidelnejším a bláznivejším Londýnom. Jedine Diba sa stále snaží byť rozumná a praktická v tomto neuchopiteľnom a niekedy nepochopiteľnom priestore a čase. China Miéville vytvoril veľmi živý, plastický a jedinečný svet. Aj keď sa čitateľ môže chvíľkami cítiť stratený ako akákoľvek stratená vec, musí An Lan Dan obdivovať a užívať si vzrušujúci dej, dobrodružstvá aj slovné hračky, vtipné mená a prezývky. Kniha má veľmi prirodzený a súčasný jazyk, jednotlivé postavy do istej miery používajú vlastný idiolekt – slang, prípadne dialekt, čo prekladateľka zohľadnila v preklade: „Ale nepáči sa mi, ako sa so mnou rozprávate. Ste riadny hejter.“ „HEJTER!“ zanôtil Rozprávač a vypľul akési bábätko s jedným vypúleným okom. „Presne tak. Čo veta, to diss.“ (s. 243) An Lan Dan je mestská fantasy Chinu Miévilla, zakladateľa žánru fantasy, New Weird, určená pre mladých knihomoľov a knihomoľky. V tvorivom a vtipnom preklade Barbory Sigmundovej sa prvýkrát dostala do slovenských kníhkupectiev. Kniha je poctou Carrolovmu svetu za zrkadlom, Gaimanovej Neverwhere alebo možno trochu aj Lewisovej Narnii. Asi najväčšmi si ju vychutná ten, kto pozná Londýn a môže stopovať Anlondýnske pamiatky.