Vysokoškolská pedagogička a prekladateľka Markéta Andričíková (1974) sa zaoberá svetovou literatúrou a recepciou textov určených pre detského čitateľa. V knihe V znamení premeny s podtitulom Interpretačné štúdie o autorskej rozprávke (Modrý Peter 2013) nám predstavuje doplnené a prepracované štúdie z rokov 2004 – 2012, uverejňované časopisecky a v zborníkoch.
V úvode publikácie rozvíja úvahu o detstve, „na ktorom je vybudovaný celý nasledujúci ľudský i duchovný život“. S pomocou citácií a parafráz, svedčiacich o hlbokej teoretickej príprave autorky, hovorí o mýtoch a rozprávkach – dôležitých príbehoch a posolstvách aj pre obdobie dospelosti. Kým kniha predstavuje interpretačné štúdie o autorskej rozprávke, v jej úvode venuje Andričíková pozornosť rozprávke ľudovej, lebo ona je „priamym dedičstvom archaického mýtu“. Z neho vychádzajú jej postavy, situácie a motívy, ale na rozdiel od mýtov so zdôraznením dobra: „Dalo by sa povedať, že víťazstvo dobra je základnou podmienkou ľudovej rozprávky, je to jej najdôležitejší mravný imperatív.“ Autorskú rozprávku pokladá za prirodzené pokračovanie ľudových rozprávok a mýtov. Zaujmú i Andričíkovej reflexie na teórie významných psychoanalytikov, literárnych vedcov a filozofov, čo je pre ňu východiskom pre vysvetlenie „premeny“ mýtov a ľudových rozprávok na rozprávky autorské, ktoré sú tiež interpretáciou sveta. Prostredníctvom motívu z Exupéryho Malého princa naznačuje, čo ju predovšetkým v súvislosti s autorskou rozprávkou zaujíma – je to odpoveď na otázku: „aký rozmer môže dať komunikácii na osi autor – umelecké dielo – re cipient práve dieťa.“
Najviac pozornosti venuje Andričíková rozprávkam Jána Mil čáka, analyzuje množstvo jeho textov z rôznych hľadísk, osobitne zaujímavé sú jej hodnotenia Milčákových literárnych postáv. Z iného hľadiska interpretuje Grochovu rozprávku Tuláčik a Klára, keď sa zameriava na problém transcendentna, podobne ako v Damianovej rieke od Daniela Pastirčáka – vo „filozoficko-symbolických rozprávkach s výrazným spirituálnym akcentom“. Tu však upozorňuje, že Pastirčákove texty nemožno klasifikovať ako tradičné autorské rozprávky. Pri všetkých troch autoroch ju osobitne zaujímajú postavy, prostredníctvom ktorých nesú rozprávky posolstvá.
V druhej časti publikácie Markéta Andričíková na textoch mnohých autorov našej i inonárodných literatúr skúma premeny žánru, opierajúc sa či polemizujúc s množstvom teórií v tejto oblasti. Zaujíma ju fantastické v autorskej rozprávke, modelovanie postáv a ich symbolickosť, mýty a spoločenská próza pre deti a mládež.
Markéte Andričíkovej sa v knihe V znamení premeny podarilo zmapovať široké spektrum názorov na autorskú rozprávku a na základe konkrétnych textov a ich analýz vytvoriť vlastný názor.