Vysokoškolská pedagogička a  prekladateľka Markéta Andričíková (1974) sa zaoberá svetovou literatúrou a  recepciou textov určených pre detského čitateľa. V  knihe V  znamení premeny s  podtitulom Interpretačné štúdie o  autorskej rozprávke (Modrý Peter 2013) nám predstavuje doplnené a prepracované štúdie z rokov 2004 – 2012, uverejňované časopisecky a  v  zborníkoch.

V  úvode publikácie rozvíja úvahu o  detstve, „na ktorom je vybudovaný celý nasledujúci ľudský i  duchovný život“. S  pomocou citácií a  parafráz, svedčiacich o  hlbokej teoretickej príprave autorky, hovorí o  mýtoch a  rozprávkach – dôležitých príbehoch a posolstvách aj pre obdobie dospelosti. Kým kniha predstavuje interpretačné štúdie o autorskej rozprávke, v jej úvode venuje Andričíková pozornosť rozprávke ľudovej, lebo ona je „priamym dedičstvom archaického mýtu“. Z  neho vychádzajú jej postavy, situácie a  motívy, ale na rozdiel od mýtov so zdôraznením dobra: „Dalo by sa povedať, že víťazstvo dobra je základnou podmienkou ľudovej rozprávky, je to jej najdôležitejší mravný imperatív.“ Autorskú rozprávku pokladá za prirodzené pokračovanie ľudových rozprávok a  mýtov. Zaujmú i  Andričíkovej reflexie na teórie významných psychoanalytikov, literárnych vedcov a filozofov, čo je pre ňu východiskom pre vysvetlenie „premeny“ mýtov a  ľudových rozprávok na rozprávky autorské, ktoré sú tiež interpretáciou sveta. Prostredníctvom motívu z  Exupéryho Malého princa naznačuje, čo ju predovšetkým v  súvislosti s  autorskou rozprávkou zaujíma – je to odpoveď na otázku: „aký  rozmer môže dať komunikácii na osi autor – umelecké dielo – re cipient práve dieťa.“

Najviac pozornosti venuje Andričíková rozprávkam Jána Mil čáka, analyzuje množstvo jeho textov z rôznych hľadísk, osobitne zaujímavé sú jej hodnotenia Milčákových literárnych postáv. Z  iného hľadiska interpretuje Grochovu rozprávku Tuláčik a  Klára, keď sa zameriava na problém transcendentna, podobne ako v  Damianovej rieke od Daniela Pastirčáka – vo „filozoficko-symbolických rozprávkach s  výrazným spirituálnym akcentom“. Tu však upozorňuje, že Pastirčákove texty nemožno klasifikovať ako tradičné autorské rozprávky. Pri všetkých troch autoroch ju osobitne zaujímajú postavy, prostredníctvom ktorých nesú rozprávky posolstvá.

V  druhej časti publikácie Markéta Andričíková na textoch mnohých autorov našej i inonárodných literatúr skúma premeny žánru, opierajúc sa či polemizujúc s  množstvom teórií v  tejto oblasti. Zaujíma ju fantastické v autorskej rozprávke, modelovanie postáv a  ich symbolickosť, mýty a  spoločenská próza pre deti a mládež.

Markéte Andričíkovej sa v  knihe V  znamení premeny podarilo zmapovať široké spektrum názorov na autorskú rozprávku a  na základe konkrétnych textov a ich analýz vytvoriť vlastný názor.