Vyhľadávanie
Liptovský Mikuláš, Tranoscius 2011
Zostavili: Miloš Kovačka, Beloslav Riečan, Vojtech Čelko
Literárny historik, kritik, esejista a prozaik Július Vanovič (1935, Dražkovce) oslávil minulý rok svoje sedemdesiate piate narodeniny. Pri tejto príležitosti vyšiel zborník Večný nepokoj po-etika. Štúdie, úryvky, priania, pozdravy, ohlasy, recenzie, oponentské posudky od rôznych autorov boli napísané pri rôznych príležitostiach v dlhšom časovom rozpätí. Na tomto mieste sa stretli v jednej knihe. Zásluhy Júliusa Vanoviča v slovenskej literatúre a kultúre sú značné. Jubilejný zborník takto dôstojne upozornil na jeho tvorivé aktivity, neľahký osud a nezlomnú životnú silu. Vanovič už v mladom veku zakúsil trpkosť života. Jeho otca v roku 1949 obvinili a uväznili v rámci politického procesu s partizánskym veliteľom Žingorom. Dôsledkom toho bol o tri roky Július Vanovič vylúčený zo štúdia na gymnáziu v Martine. Zmaturovať mohol len externe v roku 1955. Ďalšie vylúčenie z politických dôvodov prišlo na vysokej škole hneď po prvom semestri. Nakoniec sa mu podarilo externe vyštudovať slovenčinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1968). Odísť musel po politických previerkach (1971) aj zo zamestnania v Ústave slovenskej literatúry SAV. Politická selekcia, absencia interpretácie, mocenský tlak, edičná politika vyberajúca len „vhodné“ diela, nemožnosť publikovať – takéto postihy moci zažili viacerí. Produkcia bola vyberaná a kontrolovaná. Zákaz bolo slovo často skloňované. Ale v skrytých, tajných prostrediach vznikali mnohé významné práce. Počas komunizmu si teda svoje zažil aj J. Vanovič. Spomeňme aspoň výber z noviel Prichádzanie, ktorý vyšiel až po zákaze (1995). V rokoch normalizácie sa zrodil rukopis Kroniky nepriznaného času, román Doživeň, no v tom čase nemohli uzrieť svetlo sveta. Za socializmu mu vyšla kniha – Antidialógy (1968). Ostatné až v období po novembri 1989. Kniha Nad textom a časom (1993) obsahuje výber zo štúdií, kritík, recenzií, ktoré nevyšli v dobe jeho nedobrovoľného mlčania. Umlčovanému autorovi až roky 90. znovu dali možnosť intenzívne tvoriť a podarilo sa mu publikovať aj prednovembrové práce. Napriek krivdám, ktoré ho sprevádzali životom v desaťročiach druhej polovice dvadsiateho storočia, nekapituloval, nerezignoval, búril sa. Jeden z autorov, ktorí prispeli do zborníka, Daniel Hevier napísal: „Čo za silu, mravnú odvahu, poctivosť, vieru i presvedčenie to musí byť, aby človeka nezlomila ani nemožnosť publikovať.“ Navzdory peripetiám sa nedal Július Vanovič odradiť a jeho rozsiahly zoznam tvorí množstvo rôznorodých prác – odborných textov, próz, esejí, literárnovedných diel, rozhovorov, redaktorských článkov...
