Recenzia
Katarína Gecelovská
19.01.2023

Vedieť si leto aspoň predstaviť

V záverečnom diele tetralógie ročných období sa stretávajú témy, postavy a dejové línie z predchádzajúcich dielov. Je už klasicky rozdelený na tri časti (dohromady má celá séria 12 častí ako 12 mesiacov v roku). Protagonistami prvej sú súrodenci Sacha a Robert z rozvedeného manželstva. Sachu znepokojuje stav našej planéty, snaží sa žiť ekologicky a jej hrdinkou je Greta Thunberg. Robert je geniálny, trochu problémový chalan s provokatívnymi názormi, obdivujúci Alberta Einsteina. Náhodou sa zoznámia s Artom a Charlotte, ktorých už čitatelia poznajú zo Zimy. Robert, znudený a znechutený životom, sa do podstatne staršej Charlotte na prvý pohľad zamiluje a táto nová iskra dovedie časť rodiny (Roberta, Sachu a matku Grace) k spontánnemu výletu do Suffolku.

V druhej časti sa dozvedáme viac o minulosti Daniela Glucka, v súčasnosti už 104-ročného pána v starostlivosti Elisabeth a jej matky (všetko postavy z Jesene). Art sa ho chystá navštíviť, aby splnil posledné želanie svojej mamy a vrátil Danielovi časť sochy v podobe kamennej gule, ktorú mu Artova matka kedysi odcudzila. Ali Smith nám odhaľuje časť života Daniela, jeho otca a sestry v čase pred 2. svetovou vojnou a počas nej. Naznačuje podobnosť medzi vtedajšou situáciou obyvateľov Británie nemeckého pôvodu aj internovaných utečencov pred fašistickým režimom a dnešnou situáciou migrantov zavretých v záchytných centrách. Do kontrastu k nim kladie lockdown počas pandémie covidu: „Želám si, aby prestali používať vojnový jazyk a vojnové obrazy. Toto nie je vojna. Deje sa pravý opak. Pandémia robí z múrov, hraníc a pasov bezvýznamnosti, ktorými podľa prírody aj sú.“ (s. 240) To sú slová staručkej aktivistky Iris (Artovej tety zo Zimy), ktorá má viac energie ako viacerí mladí dokopy, a aj v pokročilom veku sa okamžite púšťa do organizácie pomoci migrantom, prepúšťaným počas pandémie zo záchytných centier na ulicu uprostred noci, aby ich prípadné hromadné nakazenie a úmrtia nevrhli neblahé svetlo na vládu.

V tretej časti sa Grace, ťažko nesúca rozvod a menopauzu, vracia do najlepšieho leta svojho života, keď ako členka amatérskeho divadelného súboru absolvovala turné po mestečkách na východe Británie. Bolo to leto plné milostných dobrodružstiev, hereckých úspechov a slobody.

Aj posledný diel tetralógie je, podobne ako predchádzajúce tri, značne angažovaný. V Jeseni angažovanosť miestami príliš vytŕčala, no v Zime Jari sa autorke darilo akosi prirodzenejšie, citlivejšie a umelecky presvedčivejšie zakomponúvať spoločenské témy do príbehu, postáv a vzťahov medzi nimi. Leto sa pohybuje niekde na pomedzí. Napríklad kontrast, ktorý Ali Smith vytvorila, keď popisovala, ako Grace počas prechádzky na miesto, kde sa pred tridsiatimi rokmi cítila slobodná a plná nádeje, natrafila na masívny drôtený plot – zábranu proti utečencom –, sa mi zdal príliš priamočiary. A paralela medzi internáciou počas 2. svetovej vojny a dnešným väznením migrantov, ktorí často utekajú z krajín sužovaných vojnovými konfliktami, je síce v niečom opodstatnená, nemohla som sa však zbaviť pocitu, že je trochu nasilu tlačená.

Osudy postáv z jednotlivých dielov tetralógie sa takisto prepájajú trochu kŕčovito, až „telenovelovsky“. Vysvitne, že Sachina a Robertova babička bola dcérou Danielovej sestry, ktorá zahynula počas 2. svetovej vojny; Daniel sa na sklonku života stretáva so svojím synom, hoci ani jeden z nich o ich rodinných väzbách nevie. Práve skutočnosť, že čitateľ si tieto prepojenia a rodinné vzťahy uvedomí, zatiaľ čo postavy nie, trochu zmierňuje nepravdepodobnosť a sentimentálny náboj takýchto odhalení a navodzuje pocit osudovosti.

Celou knihou sa nesie motív leta ohraničeného prilietaním a odlietaním dážďovníkov – sťahovavých vtákov tráviacich časť roka v Afrike a časť v Európe. Sacha píše v liste migrantovi menom Hero, ako si rada predstavuje, že dážďovníky v sebe nosia – ako takú lietajúcu správu vo fľaši – zrolovaný zvitok so slovom leto. Podľa Grace je zasa Shakespearova hra Zimná rozprávka, ktorú so súborom hrali počas onoho pamätného leta jej mladosti, „vlastne celá o lete. Akoby hovorila, nebojte sa, iný svet je možný. Keď človek uviazol vo svete v jeho najhoršom, toto je dôležité.“ (s. 210) Vedieť si leto aspoň predstaviť.

Ali Smith sa podarilo – napriek občasným zaškrípaniam – prepojiť spoločensky angažované s umeleckým a napísať nesmierne citlivú, poetickú a originálnu tetralógiu o dnešnom svete.

Ali Smith: Leto

Preklad: Kristína Svrčková

Bratislava: Artforum, 2022