Vitajte v raji. Reportáž o turistickom prie-
my sle / Jennie Dielemans / Preklad Alexandra
Debnárová / Absynt 2016
Švédska reportérka Jennie Dielemans (1972)
navštívila v rokoch 2005 až 2008 päť krajín – Viet-
nam, Thajsko, Dominikánsku republiku, Mexiko
a Gran Canariu na
Kanárskych ostro-
voch. Z každej cesty
zostavila reportáž
a jej ucelená podoba
vyšla vo vydavateľ-
stve Absynt pod ná-
zvom Vitajte v raji.
Reportáž o turistic-
kom priemysle. Do
slovenčiny ju prelo-
žila už zabehnutá
a v problematike zorientovaná prekladateľka
Alexandra Debnárová.
Úvodná kapitola Tak si sa stal turistom vove-
die čitateľa do exkurzu vývoja turizmu, autorka
nám osvetľuje kontext kauzalít, teda prečo sa
stal z turizmu masový priemysel. V 17. storočí
malo cestovanie rituálny charakter, iba návšte-
vou dôležitých svetových metropol sa mohli zo
šľachticov stať vzdelanci. Neskôr, v 18. storočí, sa
už cestovalo aj za účelom uzdravenia sa, vyhľadá-
vané boli minerálne a teplé pramene, no stále išlo
o výsadu bohatých. Skutočný prevrat prinieslo
19. storočie a priemyselná revolúcia, s ňou ruka
v ruke parný stroj, letecká doprava, ktorá sa po
druhej svetovej vojne začala orientovať namiesto
prepravy vojakov a vojenského materiálu na ci-
vilných pasažierov. Ťažká práca v továrňach
viedla nadriadených k myšlienke oddychu pre
pracujúcich, aby podávali dobrý výkon. Začali
dovolenkovať teda aj robotníci, ktorí znižovali
prestížny status dovolenkovej destinácie, boháči
sa búrili. Bicykle nahradili automobily, kempingy
praskali vo švíkoch. Cestovné agentúry presa-
dzovali výhodné charterové lety a dovolenky all
inclusive.
Autorka čerpá prevažne zo švédskych štatis-
tík a z odbornej literatúry na danú tému, no nič
to nemení na tom, že trend masového turizmu
prebieha na celom svete vo väčšej či menšej mie-
re. A to nielen v krajinách, o ktorých Dielemans
píše – pričom, Slovensko, žiaľ, nie je výnimkou.
Mechanizmus hľadania raja a jeho následného
devastovania má vždy približne rovnaký priebeh:
„‚objaví sa“ nový pás pobrežia, ten sa zastavia a/
alebo prebuduje, aby vyhovoval turistom, spropa-
guje sa a predá, prichádza sem čoraz viac turistov,
destinácia sa vydrancuje, začne sa považovať za
triviálnu, nedostatočne ‚nedotknutú a ‚pravú,
a turisti sa presunú niekam inam.“
Prečo tak veľmi bažíme po raji a zároveň ho
ničíme, vedie okrem racionálneho uvažovania –
ako to je uvedené v knihe – k zamysleniu, že raj
možno ani neexistuje. Je to ilúzia. Naše predstavy
sú silnejšie ako čokoľvek iné, a tak si myslíme,
že je to miesto, kde sa cítime blažene. Pripadám
si ako v raji – zvykne sa stereotypne používať
v bežnej reči. Psychológovia by možno vedeli
posúdiť mieru pôsobenia starozákonného vy-
hnania Adama a Evy z raja v našom podvedomí.
Pociťujeme to azda ako krivdu? Ako veľmi nás
tento biblický príbeh už po stáročia formuje?
Posvätnosť raja, ktorú môžeme vidieť a cítiť
v každom kúte sveta, sa stratila. No nie z prírody.
To z nás. Ako dnes raj vnímame a čo od neho
očakávame, dokonale vystihuje slovné spojenie
rajský bufet. To, čo si z neho vyberieme, je iba
„ukazovateľom nášho postavenia“.
Nedotknuté nás priťahuje, považujeme to za
„kúl“, „srandu“ alebo za „husté“, čo je namieste, no
nie v demilitarizovanej zóne, ktorá ohraničovala
Severný a Južný Vietnam a viedli sa tam tie najkr-
vavejšie boje. Dnes je vyhľadávanou „destináciou“
takzvaných batôžkarov – ľudí cestujúcich po sve-
te s ruksakom na chrbte. Aj takýmto naháňačom
zážitkov bola autorka na stope. Doviedli ich tam
stereotypy – neustále premieľané v reklamách,
časopisoch, fi lmoch.
Kniha nie je len o tom, ako sa správajú turisti,
ktorí miesta navštevujú, ale aj o miestnych ľu-
ďoch. Tí sú neviditeľní, žijú v mizerných podmien-
kach za mizernú plácu. Kolonializácia v Domini-
kánskej republike vytlačila v mnohých oblastiach
domácich na okraj, pozemky skúpili Španieli,
postavili tisícky hotelových izieb. V Mexiku v oko-
lí mayského mesta Tulum pri Karibskom mori sa
život v dedinách zmenil od základu: „.Predtým to
boli sebestační, rešpektovaní a nanajvýš schop-
ní lovci a prírodní ľudia, lenže džungľa mizne,
miznú aj zvieratá, takže už niet veľmi čo loviť.
A tak končia ako mizerne platená pracovná sila
v hotelových rezortoch a sami seba vidia očami
turistov – ako chudobu. Kedysi sa takto nevideli,
mohli si dobre žiť, nepotrebovali peniaze.“ Mimo-
riadne pútavou reportážou je text Vďaka vám, milí
utečenci, v ktorom autorka sleduje robotníkov na
stavbe hotela v Khao Laku v Thajsku. Desaťročný
chlapec z Mjanmarska plní vedrá cementom. Spo-
lu s ostatnými utiekol pred vojenskou diktatúrou.
Boja sa, že budú deportovaní späť a stihnú ich
tvrdé represálie. To Thajčanom vyhovuje, a tak
ich zdierajú. Ďalšou zlatou baňou je sexturizmus.
Švéd Christer vlastní v thajskom Patongu „lady-
bar“. Hoci je v tomto štáte prostitúcia protizákon-
ná, v rodinnom hoteli Phuket Ocean Resort sa to
veľmi nesnažia zakryť. „Koľko stojí dievča a ako
to prebieha? Čo je najlepšie – gogobary, centrá
thajských masáží, obývačky, v ktorých si zapla-
títe „rýchlovku“, alebo pivné bary?“, stojí v knihe
na recepčnom pulte. Majitelia barov fungujú len
vďaka každomesačným úplatkom polícii.
Autorka sleduje turistov v príletovej hale, v lie-
tadle i v cieli. Sprievodcom stúpa na päty, aby
mohla načúvať rozhovorom klientov cestovných
agentúr. Ich dialógy dopĺňa faktami, sociologic-
kými štúdiami a prieskumami, celkový obraz do-
tvára fotografi ami, čím zdôrazňuje nepopierateľný
kontrast: fakty nám hovoria o skutočnom stave
veci, rozhovory turistov o tom, ako danú situáciu
vidia. Tak, že si nedovidia, rovnako ako developeri,
ďalej od nosa – a to má fatálne dôsledky.
