Vyhľadávanie
Dva portréty
Sylvia Jurewitzová-Freischmidtová
Vládkyne Louvru
Bratislava, Ikar 2008
Preklad Elena Diamantová
Autorka, historička umenia a publicistka, si zvolila za ústredné postavy svojho biografického románu dve francúzske regentky, Máriu Medicejskú a Annu Rakúsku, ktoré v polovici 17. storočia žili vedľa seba v Louvri. Začala korunováciou najžiadanejšej nevesty Európy Márie Medicejskej na kráľovnú Francúzska a jej spomienkami na dlhú cestu, ktorú musela trpezlivo prejsť, aby si uskutočnila „detský sen“. Neochvejne totiž verila proroctvu mníšky, že sa raz stane francúzskou kráľovnou, a tak čakala dlhých 12 rokov, kým vtedy už ženatého Henricha IV. nerozviedli. Očami Márie Medicejskej ukázala čitateľom Paríž, druhé najväčšie mesto Európy (po Neapole), schátralý Louvre (pripomínal jej skôr pochmúrne väzenie ako kráľovský palác), drsnú dvorskú spoločnosť (rozhodla sa preto ,,vniesť taliansku kultúru do toho takmer dvetisícčlenného bordelu“), zamotané a voľné mravy na dvore (zástupy mileniek, kurtizán, nemanželských detí, kráľových nevynímajúc), nekonečné intrigy, zápas o kráľovu priazeň spojenú s výhodným postavením a finančným zabezpečením. Máriinu pozíciu na dvore posilnilo až narodenie nasledovníka trónu. Na stránky knihy tak vstúpila nová významná postava – malý Ľudovít s jeho pestrým detstvom, samostatným dvorom (už od 7 rokov) až po dramatický zvrat – zavraždenie kráľa Henrich IV. Ravaillacom a regentstvo Márie Medicejskej. Autorka pomerne podrobne zaznamenáva vtedajšie hospodárske a spoločenské pomery vo Francúzsku, politiku Márie Medicejskej ovplyvnenú jej poradcami, zhromaždeniami generálnych stavov či dynastickými manželstvami. Takéto manželstvo čakalo aj mladého Ľudovíta III. s krásnou španielskou infantkou Annou Rakúskou. ,,Spolunažívanie“ Márie a Anny nebolo jednoduché. Nakoniec sa Mária Medicejská po rokoch upevňovania moci ocitla v nemilosti a po domácom väzení musela opustiť Paríž (kráľ sa matke vyhrážal, že ju pošle do kláštora alebo späť do Talianska).
Osud kráľovien však bol v mnohom podobný: Ľudovít XIII. zomrel a nový nasledovník mal len štyri roky. Opäť nastúpil zápas o regentstvo a upevnenie moci. Krásna Anna však pochopila, že ,,šľachta nie je schopná podriadiť vlastné nároky všeobecnému blahu, a tak jedinou možnosťou, ako zabrániť chaosu medicijovskej vlády, je absolútna monarchia.“ Napriek vtedajším zvyklostiam sa regentka venovala výchove svojich detí. Samozrejme, nebolo to pokojné obdobie, udalosti sa odohrávali na pozadí vojny so Španielskom, občianskych nepokojov, nástojčivých požiadaviek parlamentárov (fronda). Život naučil mladého Ľudovíta sebaovládaniu a pretvarovaniu. Anna sa vzdala regentstva a vládla už len na dvore (prestavovala Louvre, zatraktívnila dvor) a v rodine (ostro sledovala vzťahy svojich synov až po sobáš kráľa s so španielskou Máriou Teréziou). Anna Rakúska si splnila sen – uchovala francúzsku korunu pre syna a odovzdala mu ríšu. Autorka objasnila konanie Márie Medicejskej aj Anny Rakúskej na základe najnovších historických poznatkov a vyvrátila mnohé legendy, ktoré sa šírili aj prostredníctvom Dumasových románov.
Katarína Mikluščinová
