Vyhľadávanie
Chaim Potok
Volám sa Ašer Lev
Bratislava, Artforum 2008. Preklad Alena Redlingerová
Tvorbu amerického spisovateľa a rabína Chaima Potoka (1929–2002) poznajú slovenskí čitatelia z českých prekladov. Román Volám sa Ašer Lev je prvým slovenským prekladom.
Autor ponúka čitateľovi možnosť spolu so štvorročným Ašerom spoznávať spôsob života chasidských Židov v povojnovom Brooklyne. Ich vieru, zbožnosť, hodnoty, sebaovládanie, súdržnosť, úctu k tradíciám a pravidlám. Ašerovi rodičia sú potomkami slávnych rodov z Ruska, intelektuálnou elitou a očakáva sa, že aj ich syn bude pokračovať v rodinnej tradícii. On je však iný. Kreslí. Rád a krásne. Matku jeho talent teší aj znepokojuje. Jemne ho navádza kresliť obrázky bez ľudských postáv, ale márne. Otec pokladá maľovanie za márnenie času a detinskú zábavku, z ktorej chlapec vyrastie. Vnímavé dieťa intenzívne nasáva dianie okolo seba, nie vždy mu rozumie, len cíti, že sa vo svete deje hrozná krivda a otec ju pomáha naprávať. Počúva o Stalinovi, o uväznených spisovateľoch, o Sibíri s nekonečným snehom. ,,Svet nie je pekný,“ konštatuje a keď začne chodiť do školy, prestane kresliť.
Maľovať začne opäť po Stalinovej smrti. Kreslí so zanietením, je to priam posadnutosť, zanedbáva učenie a vytvára latentné napätie v rodine. Otec má odísť do Európy pomáhať Židom dostať sa zo Sovietskeho zväzu a zakladať židovské školy, ale Ašer nechce opustiť svoj dom, svoju ulicu. Otec mu vysvetľuje dôležitosť svojho poslania, povinnosť Žida pomáhať iným Židom. Ašer však vraví mame: ,,Aj ja som židovský život. Aj ja som vzácny v očiach Ribona šel olom (Pána sveta).“
Matka zostáva s Ašerom doma. Trpí manželovou neprítomnosťou, obáva sa o jeho život a zdravie. Syna trápi, že matku odlúčil od otca.
Ašerov talent je neprehliadnuteľný, a preto rozhodnutie o budúcnosti nádejného umelca vezme za otca múdry rabín. Nájde mu učiteľa Jacoba Kahna, Žida, ale nie nábožného. Požiada ho, aby chlapca viedol a ochraňoval pred zlom.
Chlapec spoznáva svet mimo židovskej komunity, cez umenie sa stretáva s Bibliou, odkrýva sa pred ním svet silných emócií, taký protirečivý so zdržanlivým svetom jeho komunity. Pochybnosti, či je jeho talent darom od Boha, alebo Druhej strany – zla, ho však naďalej zhrýzajú.
O pár rokov sa koná veľká výstava zázračného dieťaťa z Brooklynu. Kurátorka má cit pre umenie, ale rovnako silný aj pre peniaze. Nedbá na tradície, na city, je obchodníčkou celou svojou podstatou, a tak sa na výstave ocitnú aj dva akty, nepodáva sa kóšer jedlo, ale ide sa tvrdo za úspechom. Ten prichádza. Napätie medzi synom a otcom poľavuje, otec sa teší zo synových úspechov, ten však cíti, ako sa mu rodičia vzďaľujú. Bojuje so svojimi pocitmi previnenia voči matke, ktorú na čas odlúčil od otca, s vlastnými vnútornými aj náboženskými bariérami, so svojou sebeckou túžbou byť úspešným a obdivovaným umelcom. Viera a výchova ho zväzujú, zároveň túži na plátne zobraziť to, čo sa derie z jeho vnútra. Z mučivých pochybností vytryskne obraz Brooklynské ukrižovanie. Zobrazí na ňom svoju ukrižovanú matku s troma tvárami, jednou obrátenou k manželovi, druhou k synovi a treťou k Bohu. ,,Za všetku bolesť, ktorú si si vytrpela, mama moja. Za muky, minulé aj budúce, mama moja. Za utrpenie, ktoré ti spôsobí tento obraz. Za nevysvetliteľnú záhadu, ktorá privádza dobrých otcov na tento svet a dopustí, aby sa matka prizerala, ako spolu neľútostne bojujú. Za pána sveta, za jeho trpiaci svet, ktorému nerozumiem.“
Verejné vystavenie obrazov sprevádza nadšenie umeleckého sveta a zdesenie rodičov a židovskej obce. Ašer prekročil hranice. Zobraziť ukrižovanie, za ktoré Židia tak veľmi trpeli, nie je ospravedlniteľné tým, že iné náboženstvo mu ponúklo takú estetickú formu, aby mohol stvárniť hĺbku tragiky svojich emócií.
Potokovi sa podarilo vnoriť do myslenia a cítenia človeka túžiaceho po svojej osobnej identite, ktorý je však priveľmi zrastený so svojím spoločenstvom a spútava ho zodpovednosť voči nemu. Slobodu získava za najvyššiu cenu, ublíži svojím najbližším, prekročí akceptovateľné hranice, a jeho spoločenstvo ho vylúči zo svojho kruhu.
Aj takmer štyridsať rokov od prvého vydania oslovuje román emocionálnym nábojom, prepracovanosťou postáv, precíznou prácou s jazykom a stále aktuálnou témou hľadania umeleckej pravdy a miesta jednotlivca v spoločnosti.
Artforum prinieslo román v elegantnej grafickej úprave Erika Jakuba a Martina Grochovcov, s prebalom, so záložkou aj vysvetlivkami. Je to nielen hodnotná, ale aj krásna kniha. Pokračovanie románu Dar Leva Ašera vyšlo zatiaľ len v českom preklade.
Margita Bíziková
