Vyhľadávanie
Jozef Karika: Smršť
Bratislava: Ikar, 2020
Kniha Smršť je ďalším kúskom v zbierke mysterióznych príbehov z pera Jozefa Kariku.
Smršť hneď zo začiatku vrhne čitateľa do depresívnej atmosféry, ťahajúcej sa životom hlavnej postavy – účtovníka, ktorý je čerstvo po ťažkom rozchode a márne hľadá nejaký únik od zložitej reality. Jeho život mierne rozjasní nález zabudnutej autokamery na opustenom odpočívadle. Ako sa neskôr ukáže, tento nález stelesňoval skutočné šťastie v nešťastí.
Príbeh sa na povrchu javí ako obyčajný duchársky príbeh, vychádzajúci zo skutočných udalostí. Pozornosť venuje mysterióznemu úseku cesty pri Liptovskej Mare, kde sa stáva – vzhľadom na to, že úsek je relatívne zjazdný a prehľadný, – nevysvetliteľné množstvo smrteľných dopravných nehôd. Pre čitateľa, ktorý hľadá potešenie v strachu a v záhadných javoch, Smršť zafunguje.
V určitých pasážach mi však Smršť pripadala unáhlená. Narýchlo dopísaná, ba neukončená. No jedno sa poprieť nedá. Karika čitateľa navádza do viery v tajomno, potom ho naladí na vlnu skepticizmu a opäť príbeh otočí o 180 stupňov. Príbeh v týchto aspektoch funguje veľmi dobre, hrá sa s teóriami, hypotézami a legendami. No pod povrchom tohto všetkého sa skrývajú oveľa temnejšie tajomstvá. A to tajomstvá ľudského správania a skazenosti, ktoré sa postavy tak veľmi snažia skrývať.
Smršť je v týchto ohľadoch minimalistická. Na dej majú reálny dosah len štyri postavy – hlavná postava účtovníka, partneri – záchranárka Nina a policajt Gabo a preživší jednej z mysterióznych havárií – Vojtech Fajnor. Dej sa z veľkej časti odohráva v interiéri auta. Na prvý pohľad sú prvé tri spomenuté postavy dobrý tím. Skupinka ľudí, ktorú zaujala miestna legenda. Hľadajú v nej odreagovanie, únik pred realitou. A približne do polovice príbehu sa autor snaží, aby tomu čitateľ skutočne uveril. No ako sme už pri Karikovi zvyknutí, dej sa dokáže veľmi rýchlo vystupňovať. Na povrch vypláva stále viac zamlčaných informácií, tajomstiev a potláčaného hnevu.
Ako to už však býva, aj na zlé sa dá zvyknúť a časom už čitateľa viac-menej prestanú desiť aj legendy, aj ľudská skazenosť. A preto Karika príbeh okorenil filozofickými teóriami o ľudskom podvedomí, zašiel aj do starogréckej filozofie, dokonca sa zahrával s podstatou existencie.
Otázkou ostáva, či Karika nezahryzol do príliš tvrdého orieška. Smršť je priam prešpikovaná rôznymi témami, ktoré čitateľ nemá šancu spracovať a oceniť. Príliš rýchlo sa jedna končí a druhá začína.
Svoje nedostatky však kniha dobieha vo veľmi elegantnom a prirodzenom štýle písania formou rozprávania v prvej osobe. Hoci sa Smršti dá vytknúť viacero vecí (neautenticky rýchly spád deja, občasná predvídateľnosť, zdĺhavé opisy situácií a miest), je to zároveň veľmi chytľavý román a dej je napínavý.
Odkaz diela Smršť je však nad slnko jasný. Démoni sa neskrývajú v legendách, príbehoch či povestiach. Ukrývajú sa v ľuďoch.
