Recenzia
Adela Gabríková
20.12.2004

Vyznania naivného milovníka - Pavel Vilikovský - Naivne s hĺbkou

Naivne s hĺbkou
 

Naivne s hĺbkou

Pavel Vilikovský: Vyznania naivného milovníka

Bratislava, Kalligram 2004

  Pavel Vilikovský je už niekoľko desaťročí jedným z popredných slovenských prozaikov a súčasne je to človek s množstvom nielen literárnych skúseností, ktoré prostredníctvom knižky Vyznania naivného milovníka predkladá čitateľom. V tomto výbere z článkov a recenzií vytvorených počas posledných desiatich rokov sa nielenže nestratil vnímavý pozorovateľ a vtipný komentátor, akého poznáme z Vilikovského próz, ale berie si na spracúvanie aj rovnako  rozmanité a zaujímavé témy.

  Tri časti knižky nám postupne objasnia autorove postoje k dielam slovenských literárnych tvorcov, k prekladom vybraných zahraničných titulov a napokon neobíde ani širšie kultúrne fenomény. Krátke postrehy na literárne i neliterárne témy nemajú ambície byť priveľmi odbornými komentármi, veď sám Vilikovský poznamenáva: „Budem aj subjektívny a nevedecký, jednak preto, že inakší byť neviem, a jednak preto, že budem hovoriť skôr o pocitoch a dojmoch ako o overených faktoch.“ (s. 40), ale práve takýmto popularizačným ladením môže zaujať oveľa širší okruh prijímateľov, pričom to však ani zďaleka nie je prezentácia úplne laického prístupu k literatúre. Recenziám nechýba širšie literárne pozadie tvorené súhrnom potrebných vedomostí, no od klasických príspevkov tohto žánru sa tie Vilikovského vyznačujú veľmi výrazným vstupom autora do textu – základné črty skúmaného alebo predstavovaného diela sú vždy veľmi úzko prepojené s autorovým zážitkom viažucim sa ku konkrétnej knihe alebo k osobe, ktorá ju vytvorila.

  Názov výberu je určite prehnane skromným konštatovaním, ale aspoň jeho prvá časť do značnej miery vyjadruje celú atmosféru knižky – autor sa vyznáva z toho, čo v ňom stretnutie so svetom umenia zanecháva a niekedy máme pocit, že sa stávame svedkom vytvárania úplne prvej verzie textu, lebo moment tvorcu je až tak silný. Vilikovský chváli i haní spôsobom, ktorým sa mu darí písať na základe recenzovaného diela ďalšie; vie byť vážny a systematický, ale aj žartujúci a prebiehajúci od jednej témy k druhej, no v každej z týchto polôh je originálny, vynaliezavý a neochotný prebrať čo i len slovíčko z cudzieho názoru bez toho, aby podnikol svoje vlastné hľadanie, aby sa pohrával a pridával asociácie.

  Z domácich autorov si vybral napríklad Rudolfa Slobodu, Ivana Kadlečíka, Jána Buzássyho či Júliusa Satinského, pričom nezabudol spomenúť ich tvorbu, a zakomponoval do textu aj zaujímavé príhody, veď sa v ich kruhu pohyboval. Pri svetových autoroch veľmi dôsledne rozoberá svoje postupné zoznamovanie sa s ich tvorbou, často pripája i niekoľko životopisných údajov a ako dlhoročný prekladateľ sa nikdy nevyhne zhodnoteniu úrovne prekladu. Vilikovský neváha negatívne zareagovať aj na známe osobnosti (napr. Samuel Beckett), ale opäť pripomenie subjektívnosť tohto názoru. V záverečnej časti knižky nám okrem vyznaní lásky k Bratislave a úvahe o slovenských národných hrdinoch ponúkne aj úvahy na populárne témy – paradoxnosť pornografie, úlohu Louisa Armstronga v dejinách jazzu, charizmu Johna Lennona alebo špecifický spevácky prejav Boba Dylana. Jediné, čo možno knižke vyčítať je to, že jednotlivé príspevky nie sú datované a v prípade publikovaných článkov chýbajú bibliografické údaje, a tak nie je celkom jasné, na základe čoho boli recenzie zoradené tak, ako ich v konečnej podobe nachádzame.

  Podľa Pavla Vilikovského je funkciou umenia predovšetkým sprostredkovať zážitok ako niečo, čo vidíme i keď tomu nutne nemusíme rozumieť. Aj Vyznania naivného milovníka sú takýmto podaním zážitku, ktorý zasiahol autora a chce byť podaný ďalej.

Adela Gabríková