Z periférií - Jana Bodnárová

Vlna/Drewo a srd 2013

Knižka poetky, prozaičky, dramatičky Jany Bodnárovej Z periférií sa skladá z troch relatívne samostatných častí, ktorými sa ako spájajúce prvky vinú charakteristické znaky autorkinho rukopisu, príbuznosť v pohľade na svet, na poéziu a na to, čo od nej možno očakávať. Prvá časť Fraktály evokuje už názvom predstavy narušeného celku, úlomkovitosti, rozbitosti, ktoré sa však nevzťahujú na prírodné či geometrické útvary, ale vyznievajú ako metaforické vyjadrenie rozbitosti, necelostnosti pohľadu na svet i samého tohto sveta. Implicitne je v textoch obsiahnuté pnutie medzi „ľudským pobytom“ v centre a na periférii a aj medzi optikou centra a periférie. Dôraz je na marginalizácii v zmysle sociálnom, psychologickom. Najmä v tejto časti sa prejavuje vysoký stupeň autorkinej empatie so „stratenými“, „okrajovými“ existenciami. Výrazne prítomný je fenomén osamelosti uprostred masy, bilbordov, hlučných ulíc plných klamlivých spoluprítomností, ktorými táto doba tak veľmi plytvá.

Nesmierne sugestívne (aj vzhľadom na môj osobný vzťah k téme) pôsobí časť Memories are made of this, v ktorej autorka lyrickou formou reflektuje fenomén pamäti. Tá je (rozkolísaným, vlniacim sa) „jadrom“ identity, nositeľkou stôp... Zapamätaná „banalita“ všedného sa pri rozpamätávaní môže premieňať v procesoch re-konštrukcie či novej konštrukcie minulosti na nosné prvky životného príbehu a spomienka sa môže stať významným stavebným kamienkom pre tvorbu sebaobrazu. V textoch akoby sa dialo pamäťové prekresľovanie obrysov vnútornej krajiny, ba ešte presnejšie, viacnásobné prekresľovanie vnútorných krajín bytostí navzájom si blízkych, ale niekedy aj vzdialených a napriek všetkému čoraz viac sa vzďaľujúcich. Ako pars pro toto Bodnárová načrtáva vzťah matiek a dcér. Obzvlášť pôsobivé sú obrazy matiek odchádzajúcich z reálneho sveta do sveta stareckých chorobných preludov...

Napokon tretia časť S/Z/EN je koncipovaná ako súbor 39 snov, ktoré – bez rešpektu ku chronológii osobného príbehu – zaznamenávajú rôzne životné polohy i pocity subjektu (s tušenými autobiografickými prvkami). Snové obrazy, krehké a sporé vo výraze, pripomínajúce miestami japonské miniatúry, nevnímame ako odvrátenú tvár reality, ale ako médium dovoľujúce vstupovať do jej „logikou sna“ prehmataných podpovrchových vrstiev.

Bodnárovej texty sú silne koncentrované, úsporné, jazyk akoby bol v nich stiahnutý do „uzlov“ s možnosťou viacpohľadového „rozuzľovania“ významov. Klasická rozvinutá veta je pre ne pridlhá, stačia slová, jedno alebo dve, tri a z týchto „sú-sloví“ sa pred nami vynárajú v spoločnej ľudskosti zakotvené príbehy. Nová knižka Jany Bodnárovej Z periférií, plná prvkov poetického experimentu, prináša umelecky hodnotné výpovede o vnútorných i vonkajších krajinách súčasného človeka, aj toho „z periférie“, nech už ňou rozumieme „pobývanie mimo centra“ v akomkoľvek zmysle. Osloví najmä náročnejšiu čitateľskú obec a nepochybne obohatí repertoár súčasnej slovenskej literatúry.