Začať od nuly - Jimi Hendrix

Kniha jedného z najslávnejších blues rockových hudobníkov Jimiho Hendrixa Začať od nuly (Ikar 2014, preklad Matúš Kyčina) sa vymyká z akýchkoľvek predsudkov a štandardov o príbehoch slávnych. A to aj napriek tomu, že Hendrix vlastne titul nenapísal. Ako v úvode naznačujú jeho zostavovatelia Peter Neal a Alan Douglas, dielo vyšlo posmrtne a je súborom Hendrixových úvah, listov, zápiskov, rozhovorov a početných poznámok, ktoré si robil na škatuľky od cigariet, vreckovky alebo hotelový papier. Samotné dielo rýchlo rozbúrava pochybnosti, ktoré pri takomto prístupe môžu čitatelia nadobudnúť. Sloboda, ktorú Hendrix vkladal do svojej hudby, sa našťastie nevyhla ani jeho neorganizovanej „publikačnej“ činnosti.

Americký gitarista, skladateľ a spevák sa v knihe predstavuje ako dieťa starého sveta. Sveta, v ktorom skutočne možno začať od nuly, drieť na svojom sne a dostať sa na výslnie vďaka húževnatej práci a akejsi slepote voči zaužívaným spoločenským štandardom. Príbeh malého chlapca zo Seattlu, ktorého ovplyvnila skorá smrť matky, prísna výchova otca aj tajomný odkaz vlastných indiánskych koreňov, sa dozvedáme z útržkov: „Človek len čaká a čaká, záchrana neprichádza, nič, čo by ho vytrhlo z nudného života anjela. Len poslúchaj a hlavne sa nebi, odolaj chúťkam vystreliť za najbližší roh.“ Hendrix nerozpráva chronologický dej. Čitateľ nadobúda pocit, že s hudobníkom sedí kdesi v zafajčenom americkom bare, kde mu Jimi pri stole spolu s dymom vyfukuje aj fragmenty svojho života. Jeho jazyk je nielen autentický, ale miestami aj magický, pripomínajúci voľný prúd vedomia. Jednotlivé kapitoly vhodne dopĺňajú texty skladieb či autorské poznámky, objasňujúce historické kontexty. Originálna grafická úprava texty nielen logicky rozčleňuje, ale aj odvážne výtvarne dotvára.

Jimi bol archetypom starej legendy. Nikdy nenavštevoval hodiny hudby, učil sa hrať z rádia, prešiel si chudobou aj koncertovaním v treťotriednych pajzloch, kde bol jeho jediným honorárom sendvič. Jeho umelecký výraz formovala vlastná kreativita, rebelská povaha a najmä radosť z hudby. Tej sa nevzdal ani v posledných štyroch rokoch absolútnej slávy a vyčerpávajúceho, takmer dennodenného vystupovania: „Keď hrám, človeče, akoby som riadil raketu. Neviem, kam idem, ale môžete ísť so mnou všetci. Nastupujte na moju palubu.“ Je však zaujímavé sledovať, ako tlak úspechu postupne obmedzoval aj takú slobodnú a nekonvenčnú osobnosť. Pár mesiacov pred smrťou, akoby si uvedomoval svoj blížiaci sa odchod, napísal, že pochybuje, či sa dožije 28 rokov. V spojení s akousi metafyzickou stránkou hudby a jej presahom nad uchopiteľný a pochopiteľný svet však vyslovuje dodatok, že ak už umelecky nemá čo povedať, nechce ďalej žiť. Jimi Hendrix mal a má zásadný vplyv na vývoj hudby a malý kúsok z neho preniesol aj do literatúry.