Etela Farkašová: Záchrana sveta podľa G.

Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2020

 

Záchrana sveta po 20 rokoch

 

Akí sme boli a čo sme robili pred dvadsiatimi rokmi, spomínate si? Všeličo bolo iné, my sme boli iní. Približne pred dvadsiatimi rokmi spisovateľka a filozofka Etela Farkašová písala novelu Záchrana sveta podľa G.

Jej protagonistka, ktorú poznáme len pod skratkou G., je citlivá, povedali by sme supersenzitívna osoba, s poslaním zachrániť svet. Zjednodušene povedané, v novele, čo vyšla pred dvadsiatimi rokmi – v roku 2002, jej misia spočívala v tom, že hrdinka mala ambíciu dať svet konečne do poriadku. Tento motív sme v čase vydania mohli čítať ako úsmevný pohľad na obsesiu alebo ako empatický ponor do narušenej psychiky. Pri hlbšej percepcii sme však zároveň mohli prečítať niečo oveľa podstatnejšie, a to vieru protagonistky, že všetko so všetkým fatálne súvisí, a že to, čo robíme v malom v našich každodenných úkonoch v privátnom priestore, má nakoniec dosah na podstatné a možno aj globálne súvislosti. Naivné, komické? Len na prvý pohľad, pretože táto myšlienka je podstatnou súčasťou mnohých kľúčových koncepcií. Podľa nich to, ako usporiadame priestor, to, že vykonávame isté konkrétne aktivity, by malo mať dosah na podstatne závažnejšie deje a celky, pretože všetko so všetkým súvisí. S týmito predstavami pracuje ľudová mágia, prastaré umenie feng šuej alebo napríklad aj hermeneutika či teória chaosu. A tak chorobná posadnutosť upratovaním získava aj iný rozmer, banálna činnosť sa odrazu javí ako sebazáchovný rozmer bytia alebo dokonca ako prejav individuálneho hrdinstva. Pri spätnom čítaní sa nám napísané môže zdať prorockou víziou.

Tradične zostávame v zajatí pocitu, že littera scripta manet, teda napísané zostáva. Pravdou však je aj to, že literárny text spravidla nebýva vytesaný do mramoru, je len nosičom, ktorý latentne ponúka autorovi, autorke možnosť preformátovať ho, možnosť dopovedať a aktualizovať. Etela Farkašová novým vydaním pozmenenej verzie naplno legitimizovala tento v slovenskej literatúre málo využívaný postup, čím radikálne posunula naše vnímanie súčasnej prózy a jej možných komunikačných variácií.

Na sklonku roka 2020 vyšla verzia textu Záchrana sveta podľa G. prepracovaná do zmeneného spoločenského kontextu. Vďaka originálnemu nápadu „siahnuť“ na pôvodnú podobu novely Etela Farkašová príbeh svojej hrdinky aktualizovala a posunula ho v čase o dvadsať rokov. G. však zostáva taká, aká bola, aj keď svet už v mnohom nie je taký, aký bol na prelome milénia. Nová verzia pracuje so súčasnými reáliami; pribudol počítač, internet a celosvetová epidémia.

Môžeme sa na chvíľku zamyslieť nad tým, čo všetko sa zmenilo za dvadsať rokov v našich osobných životoch a čo sa zmenilo v spoločnosti. Čo z toho, čo sme vtedy považovali za normálne, je dnes abnormálne, a čo z kedysi nepredstaviteľných situácií je krutou realitou. Je toho veľa. A ukázalo sa, že otázky normality a poriadku sú v priebehu korona krízy pre nás podstatne dôležitejšie ako kedykoľvek pred tým. Rovnako ako literárna G., aj my si obsedantne drhneme ruky a úzkostlivo dbáme na hygienu.

Aktualizovaná verzia prináša ďalšie dilemy. Stačí jedna G. na takú ťažkú úlohu? Zachráni G. svet sama alebo s niekým, kto jej konečne bude rozumieť? Kto jej pomôže? Unavená a chorá matka to nebude, ani pacient psychiatrie, ktorý komunikuje s mimozemšťanmi. Kto teda? Labilná G., nepochybne trpiaca závažnými psychickými problémami, je zrazu podstatne rozumnejšia a empatickejšia, než by sa nám mohlo zdať. Zostáva teda kľúčová otázka – mimo je G. alebo všetko okolo?  

Dvadsať rokov je dlhý čas v našich osobných príbehoch, ale uplynulých dvadsať rokov je nepochybne dlhý čas aj v literárnom živote. Autorom doslovu knihy Záchrana sveta podľa G. z roku 2020 je mladý teoretik Tomáš Kičina. Ten mal v roku prvého vydania prózy desať rokov. V doslove zhrnul a analyzoval niekoľko kľúčových recenzií, čo vyšli ako reakcia na vydanie z roku 2002. Zároveň prijal nové vydanie ako šancu osloviť čitateľskú generáciu a možnosť tematizovať autorkine kritické postrehy a pochybnosti z vývoja v súčasnosti.

Podstatný pre obe vydania je filozofický rozmer prózy s mnohými originálnymi digresiami a presahmi. A my môžeme konštatovať, že filozofický rozmer prózy vo vydaní z roku 2020 podčiarkli aj ilustrácie významnej výtvarníčky Květy Fulierovej, s ktorou autorka dlhodobo spolupracuje. 

Málokedy sa stane, že prozaik, prozaička napíše anticipujúcu knihu, a je len mimoriadne výnimočná situácia, ak ju po rokoch dokáže mrazivo presne aktualizovať pre nový spoločenský kontext. Etele Fakašovej sa oboje podarilo.