Recenzia
Lucia Mattová
19.12.2016

Zatykač na Štúra - Dana Podracká

Podľa poetky, esejistky a autorky kníh pre deti
Dany Podrackej (1954) má osobnosť Ľ. Štúra dve
roviny – fyzickú a metafyzickú. Obe sa autorka pokúša
v zbierke 23 esejí, ktoré súborne vyšli pod názvom
Zatykač na Štúra, uchopiť a sprostredkovať čitate­
ľovi. Túto esejistickú knihu vydalo koncom roka 2015
Literárne informačné centrum v Bratislave ako súčasť
knižného triptychu na počesť 200. výročia narodenia
tejto významnej postavy kultúrnych dejín slovenského
národa. Publikácia je doplnená o kalendárium života
a diela Ľ. Štúra a o ilustrácie Svätopluka Mikytu (1973).
  Spolu so Štúrom hľadá Podracká odpovede na otáz­
ky miesta a úloh malého národa v širšom európskom
priestore a jeho účasti na formovaní stredoeuróp­
skeho priestoru. Tieto otázky sú aktuálne dodnes
a v súčasnosti nadobúdajú dokonca nové rozmery.
Pátra po príčinách nízkeho sebavedomia národa ako
celku, ktorý sa často vidí a je vnímaný ako „prehliad-
nutý a takmer zabudnutý“.
  Štúrovo vizionárstvo zanechalo svoju pečať na Slo­
vensku v mnohých rovinách – umeleckej, jazykovej aj
národnej. D. Podracká v jednotlivých esejach, ktoré sú
v zbierke radené chronologicky (od Polnočnej krajiny
až po Duchovný štát), hľadí na život a dielo Ľ. Štúra
netradične a pre mnohých čitateľov prekvapujúco
neučebnicovo. Práve ideu duchovného štátu, ktorá
by mala byť vedomou kultúrnou voľbou slovenského
národa, mnohí Štúrovi rovesníci nepochopili a odmiet­
li. Pre Štúra bolo „kráľovstvo ducha nekonečné“. Národy
sa podľa neho stávajú národmi práve „uvedomením
si vlastnej duchovnosti, duchovného života a bytia“. Za
určujúci znak podstaty národa považuje jeho sebave­
domie. Známe fakty zo Štúrovej biografie dáva autorka
zborníka do kontextu historických udalostí a neraz
ich zdôvodňuje čisto individuálnymi pohnútkami kon­
krétnych súčasníkov. Ponúka sondu do Štúrovej duše,
ktorá zostala vo svojom novátorstve osamelá. Štúr
skúmal duchovnú podstatu Slovákov a písal o filozofii
ducha. Dejiny chápal ako „vzrast, vývoj, a nie boj“. Vo
svojich víziách akcentoval hlbinný rozvoj jednotlivca
a spoločenstva – teda hodnoty, ktoré by sme mali mať
na pamäti aj dnes.