Vyhľadávanie
Nadväzovanie pretrhnutého sveta
Od roku 1996 realizuje Vydavateľstvo Matice slovenskej rozsiahly edičný projekt Slovenský svet, doteraz vyšlo 21 diel. Jeho cieľom je sprístupniť slovenskému čitateľovi tvorbu exilových autorov na Slovensku nedostupnú do roku 1989 a vtedajšou literárnou históriou zamlčiavanú. Predovšetkým ide o básnikov A. Žarnova, G. Zvonického, M. Šprinca, Jána L. Doránskeho a autorov esejistických či spomienkových diel približujúcich osudy slovenskej emigrácie po roku 1945 a 1948 Jána Okáľa (Výpredaj ľudskosti) a Jozefa A. Mikuša (Slovensko v dráme Európy). Nemohli vyjsť ani Hronského exilové diela, knihy Pavla Hrtusa Jurinu a ďalších autorov, ktorí začali literárne tvoriť ešte v medzivojnovom období a ich literárna tvorba sa rozvinula naplno až v exile, ako to bolo u Agneše Gundovej-Jergovej – známej Maríny Havranovej z Hlasu Ameriky. Jej kniha Putovanie za dotykom a skvelým literárnym portrétom Kolomana Sokola. Edícia Slovenský svet ukazuje aj prerušenú tvorivú kontinuitu jednotlivých autorov: Dilonga, Žarnova, Doranského, Hrtusa Jurinu a predovšetkým J. C. Hronského. Editorom Slovenského sveta je matičný literárny historik Peter Cabadaj, ktorý dielo každého autora približuje autorským medailónom a kalendáriom jeho života.
Okrem spomenutých autorov vyšli v uplynulých rokoch i diela menej známych – Petra V. Rovnianka Zápisky zaživa pochovaného, autentické svedectvo bankára slovenských vysťahovalcov, ktorého pád pripravil o životné úspory tisíce jeho krajanov; rozsiahly román Petra Klasa Satan proti Bohu, prinášajúci odlišný pohľad na SNP; exilová básnická a epigramatická tvorba Jána L. Doránskeho Pri chladnom kozube prináša aj obohacujúci pohľad na exilové reálie. Z kníh, ktoré vyšli v edícii Slovenský svet vlani, si zaslúžia pozornosť najmä nasledujúce tri diela:
Metod M. Balco
Život na dvoch kontinentoch
Pamäti Metoda M. Balca, syna slovenských vysťahovalcov, ktorý prežil detstvo a mladosť na Liptove a po skončení druhej svetovej vojny sa ako americký občan rozhodol vrátiť do svojho rodiska v USA, sú živým a veľmi pútavým svedectvom o tejto významnej osobnosti slovenského života v zahraničí. Svoje americké občianstvo využil na účinnú pomoc slovenským, najmä politickým emigrantom, ktorí sa ocitli v rakúskych a nemeckých utečeneckých táboroch v bezprávnom postavení a s biľagom prisluhovačov fašistickému režimu, dostal ich do táborov UNRRA a pomáhal im odísť do juhoamerického či kanadského exilu. Keď sa roku 1947 usadil v USA a postupne tu získal primerané ekonomické a spoločenské postavenie, pracoval v rôznych krajanských spolkoch, v Svetovom kongrese Slovákov a významné postavenie získal ako predseda slovenského oddelenia Republikánskej strany. V kapitole Spomienky na vedúce osobnosti Republikánskej strany Balco píše, že počas 38-ročnej spolupráce s vedením tejto strany mal možnosť zoznámiť sa s desiatkami popredných amerických osobností, vrátane piatich prezidentov: Eisenhowera, Nixona, Forda, Busha st. a Regana. Využil svoje postavenie na sprostredkovanie stretnutí významných predstaviteľov americko-slovenského verejného života s politikmi v Bielom dome a sám má nepopierateľnú zásluhu na neskreslenom informovaní o postavení Slovákov v medzivojnovej i povojnovej Československej republike. Balcove pamäti sú doplnené početnými, často unikátnymi fotografiami, prinášajú bohatstvo informácii, ktoré nám približujú nielen osud Metoda M. Balca, ale celej jednej generácie Slovákov, „hnanej žitia nevôľou“ na rôzne kontinenty sveta.
Anton Baláž
