Recenzia
Elena Ťapajová
05.01.2016

Zlodejky – Ivana Havranová

Prečo sa to stalo? To je najčastejšia otázka, ktorú si kladieme, keď sa prihodí niečo, čo nečakane zmení celý náš život. Hľadanie odpovede na túto otázku je i leitmotívom knihy Zlodejky (Marenčin PT 2015) od známej publicistky a  autorky dvanástich kníh Ivany Havranovej.

Jej hrdinkami sú dve mladé priateľky na život a  na smrť, dievčatá z takzvaných dobrých rodín. Dada, vychytená dizajnérka, a jej mladšia sestra vyrástli v bohatej umeleckej rodine. Baša je absolventkou grafickej školy a pochádza z relatívne striedmejšieho, hoci intelektuálne bohatšieho prostredia – z rodiny vedcov. Na pohľad im nič nechýba. Prečo teda dominantná a extravagantná Dada bez väčších problémov presvedčila Bašu s nízkym sebavedomím, že niet lepšej zábavy, ako kradnúť – v  električke, v  obchode či priamo v  cudzích domoch? Dievčatá tvrdia, že to vnímali ako adrenalínový šport, dobrodružstvo, obranu proti nude a všednosti. O nejakých morálnych zásadách ani neuvažovali. Len akosi nedomysleli, že dovtedy sa chodí s krčahom po vodu, kým...

Autorka sa snaží nazrieť do myslenia a  osudov oboch delikventiek, ich rodičov, ba dokonca aj do jednej z  okradnutých – starnúcej herečky Olivie. Pozoruje, popisuje, ale citovo sa snaží nezainteresovať. To sa ťažšie darí čitateľovi, ktorý má možno v niektorých chvíľach chuť rozmaznanými dievčatami potriasť, aby sa spamätali. Možno pochopiť nešťastných rodičov i psychické problémy všetkých zúčastnených, ale je ťažké vyrovnať sa s chuťou ubližovať druhým a absenciou výčitiek svedomia u mladých ľudí vôbec.

Na úvodnú otázku Prečo sa to stalo? sa dočkáme iba čiastkových odpovedí, ale je to zaujímavé čítanie, a, žiaľ, aktuálna a krutá psychologická sonda do našej súčasnosti.