Vyhľadávanie
Pred budovou archívu umiestneného v bývalej synagóge leží telo. Uprostred (tiež bývalého) židovského cintorína. Mŕtve. Podrezané pravdepodobne nablízku nájdeným chalefom, čiže nožom určeným na rituálne usmrcovanie zvierat. Prvou z troch obetí je osoba všeobecne v kolektíve a spoločnosti obľúbená. Elžbieta Budniková – učiteľka, manželka predstaviteľa miestnej samosprávy. Nasledujú manžel a milenec. Klasický trojuholník končí, pátranie pokračuje. Príbeh sa odohráva počas veľkonočných sviatkov roku 2009 v Sandomierzi. V dvadsaťtisícovom mestečku na juhovýchode Poľska s bohatou minulosťou (v stredoveku bolo sídlom kniežatstva, rovnocenným s dobovými centrami moci v Krakove, Poznani a Vroclave) a nie veľmi utešenou prítomnosťou. Na kopci nad Vislou sa nachádza zachovalá stredoveká renesančná zástavba, zámok, honosné sídlo cirkevnej hierarchie, dolu bezútešné okolie chátrajúcej sklárne. Nesmierne rád sem chodieval Ján Pavol II., v miestnom múzeu som na vlastné oči videl nádoby vo vitríne, z ktorých počas tunajšej návštevy Svätý Otec jedol. Býval a tvoril tu slávny Ján Dlugosz (1415 – 1480), vychovávateľ detí poľského kráľa, blízky spolupracovník biskupa Zbigniewa Oleśnického, tvorca mnohozväzkových mienkotvorných dejín Poľska v latinčine. A tu sa po zlyhaní manželstva pokúša zakotviť úspešný varšavský kriminalista, prokurátor Teodor Szacki, poľským čitateľom známy aj z románu Zapletení. Po odchode z veľkomesta sa v podstate nudí, prvého poriadneho prípadu sa zmocní dychtivo. On ani čitatelia detektívky Zygmunta Miłoszewského Zrnko pravdy (Premedia Group 2014, preklad Tomáš Horváth) vonkoncom nebudú sklamaní! Súvislosti v lokalite tradične spätej s leskom i biedou oficiálnej moci vedú naozaj ďaleko a hlboko...
Apropo. Hĺbka, tma, tajomstvo... Kto bol čo len raz v zmienenom meste osobne alebo virtuálne na internete, nemôže sa mu neprepojiť so systémom pivníc ukrytých v kopci ako diery v syre i s obrazom visiacim v miestnej katedrále, na ktorom Židia vraždia (kresťanské) novorodeniatka. Výjav pripomínajúci staré predsudky. Podľa údajov uvedených v románe je prekrytý tkaninou s portrétom Jána Pavla II. Sandomierz zažil nejeden pogrom, v súvislosti s vraždami teda hrozí prinajmenšom návrat protižidovskej hystérie. Szacki sa, napriek chladnému počasiu na prelome apríla a mája, riadne zapotí: tak v teréne, ako i v posteli so sudkyňou Tatarskou či sprvoti nevrlou tridsaťpäťročnou (pravdaže v miest nom katolíckom kontexte vydatou) kolegyňou Barbarou Sobierajovou. Násilie premiešané s vášňou okorenené psychickými komplexmi postáv prúdi v osvedčenom pomere zhruba jedna k jednej a smeruje k riešeniu, ktoré preskočím. Zalúštite si! Podozriví sa budú meniť, no nerád by som prezradil primnoho. Príbeh je zaujímavý, postavy a prostredie (vrátane pobytu v zmienených pivniciach) tiež. Navyše, či chcete alebo nie, dozviete sa napríklad, ako súvisí Visla, najpoľskejšia z riek, s hákovým krížom. Dynamický drsný text na mnohých miestach poodhalí autorove sympatie k magickému mestu, kde napriek poverám a záťaži minulosti žije mnoho priateľských ľudí. Práve vďaka vykresleniu ich charakterov Miłoszewského román neupadol do lacnej atmosféry, ani nepripomína osemdesiaty odvar Philipa Marlowa. Hlavný protagonista rieši nielen prípad, ale i svoje osobné peripetie, a hoci konštatuje mnohé nedostatky (detektívka je aj v tomto prípade tradične nosným žánrom spoločenskej kritiky), svet vníma ako miesto pochopiteľné a predsa len vhodné pre život. Napriek provokujúcim výpadom voči establishmentu a cirkvi (kontext prekračovania bariér si najmä v druhom prípade s ohľadom na živšie náboženské povedomie severných susedov musí našinec domyslieť), a scénam prenikavo zobrazujúcim zaostalosť a krutosť malého mesta, autor smeruje k objektívnemu pohľadu.
V zrelom, vyváženom texte plnom postrehov a narážok (medziiným na v Poľsku populárny seriál Nemocnica na okraji mesta) mi trocha chýbal poznámkový aparát. Áno, v detektívke. Na miestach, kde sa Teodor Szacki odvoláva na klasické vzdelanie, v rámci ktorého prečítal Brezový háj či Milencov z Marony Jarosława Iwaszkiewicza, neostáva čitateľom iné, než kreatívne lúštiť, hľadať, zisťovať, ako sa volajú alternatívne kapely sandomierzskeho undergroundu, hrdinom ktorého televízneho seriálu je kňaz Mateusz... Alebo môžete zívnuť, preskočiť, odfiltrovať nepodstatné a vrhnúť sa do víru skutkov a dôkazov. V záverečnej poznámke autor spomína ako jeden z inšpiračných zdrojov viacdielnu prozaickú epopeju Jarosława Iwaszkiewicza Česť a sláva. Tento spisovateľ je tiež autorom románu Červené štíty o Henrykovi Sandomierskom, vládcovi mesta a kniežatstva s ašpiráciami na poľskú kráľovskú korunu. Žeby stopa? Pátrajte.
Osoba, ktorá sa volá Kwietnewská, je podľa knihy údajne židovského pôvodu: „priezviská odvodené od názvov mesiacov bývali často priezviskami novokrstencov“. Nevydržím, prezradím, pochválim sa. Ja to viem! Kwieceń po poľsky znamená apríl. Nuž a keďže sa dej odohráva práve v spomenutom mesiaci, skúsený čitateľ akiste objaví dedukčnou metódou Sherlocka Holmesa spojivo spolu so zrnkom pravdy aj bez prekladového slovníka.
