Vyhľadávanie
Márius KOPCSAY (1968) je trojnásobným finalistom súťaže Poviedka (´96, ´97 a 2000), za knižný debut, zbierku poviedok Kritický deň (1998) získal Cenu Ivana Kraska. Jeho ďalšia kniha poviedok Stratené roky (2005) vyšla tento rok v českom preklade vo vydavateľstve Kniha Zlín. Je dvojnásobným finalistom prozaickej súťaže Anasoft Litera (2006 a 2007). Medzi desiatkou najlepších prozaikov sa v Anasoft Litere 2006 umiestnil s románom Domov (2005), za ktorý získal aj Veľkú cenu za východoeurópsku literatúru, ktorú udeľuje rakúsky KulturKontakt. Kniha poviedok Zbytočný život (2006) mu zabezpečila miesto v desiatke finalistov Anasoft litera 2007. Spolu s Uršuľou Kovalyk a Karolom D. Horváthom reprezentuje našu prózu v päťjazyčnej antológii súčasných prozaikov V4 – Literary Anthology of Visegrad 4 Countries (2007).
* Stáva sa podľa vás slovenská literatúra ostrovom samým pre seba, alebo sa jej darí prenikať do každodenného života?
– Slovenská literatúra je príliš všeobecný pojem. Niektorým autorom, resp. autorkám sa darí prenikať do každodenného života vďaka svojej komerčnej úspešnosti, pretože skrátka ponúkajú produkt, o ktorý je záujem. Niektorí sa dostanú do povedomia vďaka svojej kvalite, ktorá je jednoducho neprehliadnuteľná. Ale inak vo všeobecnosti platí, že väčšina – možno aj drvivá väčšina – obyvateľov Slovenska sa hravo zaobíde bez slovenskej literatúry. A že v mori svojho každodenného života či prežívania a konzumovania nechávajú predstavitelia „lifestylového mainstreamu“ tento ostrov spoľahlivo neobjavený.
* Čo vám v našom slovenskom literárnom živote chýba, ako by sa mohla zlepšiť cesta od tvorby k jej príjemcom?
– Samozrejme na ceste od slovenského autora k slovenskému čitateľovi je mnoho praktických prekážok, ktoré by sa dali odstraňovať. Vo všeobecnosti však platí, že predovšetkým musí existovať dopyt, záujem, chuť čitateľa prečítať si čosi z pôvodnej slovenskej tvorby. Alebo napríklad očakávanie, že slovenská kniha ponúkne odpoveď na niektoré aktuálne či, naopak, nadčasové otázky, že v nej možno nájsť reflexiu súčasnosti, námety a témy na diskusiu. Dnes nad touto potrebou spoľahlivo víťazí potreba stiahnuť si nové zvonenie alebo pozadie na mobil, mať nové tenisky, výkonnejšie či úspornejšie auto a pekných pár metrov štvorcových v novom obytnom komplexe za pekných pár miliónov. Namiesto duchovných diel rastú mrakodrapy a developeri obsadzujú voľné plochy i plôšky nášho životného prostredia i našej mysle. V takejto enormnej hustote výstavby, premávky, biznisu, politiky a organizovaného zločinu sa ťažko kliesni cesta od akejkoľvek tvorby k akýmkoľvek príjemcom.
