Vyhľadávanie
Ako si spomínate na vaše spisovateľské začiatky?
Odjakživa som sa chcela stať spisovateľkou, pokúšala som sa o to od malička. Moja stará mama bola nepočujúca a keď som sa s ňou chcela dorozumieť, musela som jej všetko písať. Neskôr som pre ňu začala vyrábať malé darčekové knižky, do ktorých som zapisovala všetky svoje zážitky a dobrodružstvá, ale aj vymyslené príbehy. Rodičia však trvali na tom, že písanie nie je reálna profesia, a tak som vyštudovala „pragmatickejší“ odbor – históriu a literárnu vedu.
Ste známa ako autorka detektívnych románov pre dospelých a Mrazivé leto je vašou prvou knihou určenou pre mládež. ako sa líši písanie pre tieto dve vekové kategórie?
S ponukou písať romány aj pre mladších čitateľov ma oslovilo moje nemecké vydavateľstvo Arena Verlag. Reagovala som slovami, že som doteraz nikdy neskúšala písať pre mládež a pravdepodobne to ani nebudem vedieť. Práve vtedy som sa však presťahovala do Španielska a pri prechádzkach starobylým mestom, v ktorom som sa usadila, mi zrazu napadlo množstvo námetov na knihu. Jej písanie mi nakoniec išlo oveľa lepšie, ako som očakávala. Tvorba pre mládež a pre dospelých sa u mňa v podstate nijako nelíši – vždy ide najmä o zachytenie ľudských pocitov a situácií, ktoré môžu zmeniť život človeka.
Čo sa vám najviac páči na písaní trilerov?
To, že som v podstate od začiatku vtiahnutá do príbehu a hlavní hrdinovia sú postavení do situácií, v ktorých musia premýšľať o svojich základných princípoch a hodnotách. Musia konať inak ako predtým, než sa do tejto dilemy dostali, a to je pre postavy, ale aj pre mňa obrovská výzva. Človek zrazu môže nájsť sám seba, objaviť nové hodnoty, je schopný vyvíjať sa a na konci byť silnejší aj napriek tomu, že sa príbeh možno neskončí najšťastnejšie. A navyše mi triler poskytuje možnosť prežiť dramatické situácie bez toho, aby mi hrozilo reálne nebezpečenstvo.
Detektívky a trilery sa zväčša považujú za žáner oddychového čítania. v knihe Mrazivé leto však môžeme odčítať aj akúsi hlbšiu analytickú líniu, rozoberajú sa v nej problémy tínedžerov, ich komplikované správanie, ktoré má občas takmer tragické následky. kniha teda obsahuje aj akýsi „poučný“ rozmer…
Ako čitateľka vždy od kníh očakávam, že mi prinesú aj niečo viac než len samotný príbeh. A to isté chcem ako autorka ponúknuť aj svojim čitateľom: príbehy, ktoré píšem, musia byť o reálnom živote. Často v nich riešim otázky dôvery a pochybností. Najdôležitejšie sú pre mňa postavy a to, aby ich správanie nútilo čitateľa premýšľať: Ako by som sa zachoval ja v podobnej situácii? Bude môj život ešte rovnaký po všetkých udalostiach, ktoré som prežil?
V lete vám u nás vyjde slovenský preklad ďalšej knihy Výkrik do tmy. Môžete nám ju priblížiť?
Dej tejto knihy sa na rozdiel od Mrazivého leta odohráva v Nemecku a rozpráva príbeh priateľstva, dôvery a pochybností. Mladá dievčina, ktorá sa s rodičmi presťahuje do nového mesta, začne chodiť do novej školy a chcela by zapadnúť aj do novej partie. Všetky ostatné dievčatá však pochádzajú z oveľa bohatších rodín a nechcú ju medzi seba prijať. No ona chce tak zúfalo medzi ne patriť, že sa nechá zviesť na zlé chodníčky, až sa stane niečo naozaj dramatické, čo navždy zmení jej život. O rok neskôr sa do mesta vracia a pokúša sa zistiť, či ľudia, s ktorými sa tu zoznámila, sú jej skutoční priatelia, a čo sa vlastne v onú osudnú noc naozaj stalo.
