Vyhľadávanie
Prekladu z taliančiny sa venujete už od čias štúdia na vysokej škole. Ako ste sa dostali konkrétne k dielam Umberta Eca?
V čase obrovského úspechu Mena ruže (preložila Adriana Ferenčíková pre Vydavateľstvo Tatran) som pracoval v Slovenskom spisovateli, a keď sa potom zjavilo Foucaultovo kyvadlo, bol to podnet, aby sme román získali pre naše vydavateľstvo. A logika vecí priviedla Štefana Strážaya (ak sa nemýlim, bol v tom čase šéfredaktor) na myšlienku poveriť ma prekladom... Potom vyšli Baudolino a Ostrov včerajšieho dňa (oba v preklade Dagmar Sabolovej pre Vydavateľstvo Slovart), neskôr som neodmietol Tajuplný plameň kráľovnej Loany a nakoniec ani Pražský cintorín (oba romány tiež pre Slovart). To som veru netušil, že za rohom striehnu tieto eseje...
Texty Umberta Eca sú majstrovské, ale zároveň aj čitateľsky náročné. Čo je pre vás ako prekladateľa najväčšou výzvou pri ich pretlmočení slovenskému čitateľovi?
Predovšetkým: aby čitateľ čítal Umberta Eca, nie Stana Valla. A aby som ho neochudobnil ani o pasáže, s ktorými má (pravdaže, vedno s prekladateľom!) dosť problémov aj taliansky čitateľ. Vždy som sa usiloval... teda, pokúšal o to, aby si slovenský čitateľ vychutnal Ecove... nazvime to špecialitky. Má ich dosť. A priznám sa: ak sa mi dajakú nepodarilo preložiť, pri prvej príležitosti, čo mi text ponúkol, som pre slovenčinu vymyslel inú...
Doteraz ste preložili tri Ecove romány a titul Vyrobiť si nepriateľa... je vašou prvou preloženou knihou esejí. Aké rozdiely či podobnosti ste videli pri preklade týchto odlišných literárnych žánrov? Dá sa povedať, ktorý z nich a v čom bol náročnejší?
Ten druhý, jednoznačne. Podobnosť je v tom, že ani v eseji Eco neprepasie príležitosť (kedysi sa vravelo: „Ani zrno nazmar!“) vsunúť vtip, iróniu, šľah... Rozdiel... je to predsa len text, povedzme, oveľa „učenejší“ než románové rozprávanie, našťastie však (pre prekladateľa) aj tieto eseje vznikli ako „rozprávanie“, ide o rozličné prednášky v rámci rozličných sympózií.
Eseje reagujú na viacero aktuálnych spoločenských otázok, zaoberajú sa aj umením a literárnou tvorbou... Ktorá z tém môže podľa vás najviac osloviť našich čitateľov?
Náš čas je taký mnohotvárny, že podľa mňa každá z esejí môže zarezonovať. Určite Vyrobiť si nepriateľa, tam sa možno aj nájdeme, pravdaže, nie ako Slováci, ale ako tí, ktorí... No veď si prečítajte. Skvelá je pitva excesov Victora Huga a aj analýza žánru „román na pokračovanie“. Určite nevynechajte Aký kraj, taký mrav a ani WikiLeaks. Príjemné čítanie!
