Holanďania zablúdili na Slovensko

Holanďania zablúdili na Slovensko

Hovorí kurátor výstavy Bludní Holanďania prof. Ivan RUSINA

V Esterházyho paláci SNG a v Mirbachovom paláci GMB v Bratislave si návštevníci môžu pozrieť do 18. marca reprezentatívnu výstavu Bludní Holanďania zo zbierok našich galérií a múzeí – diela nizozemských, holandských a flámskych majstrov 15. – 17. storočia. Pri  tejto príležitosti vydalo Vydavateľstvo Slovart  a SNG slovensko-anglickú publikáciu Majstrovské diela nizozemského umenia na Slovensku. Ivana RUSINU, ktorý je kurátorom výstavy aj autorom publikácie, som požiadala, aby nám stručne priblížil, ako vznikal tento projekt.

* Výstavou aj publikáciou ste kompletne skatalogizovali diela nizozemských majstrov nachádzajúcich sa na našom území. Mnohé z nich pochádzajú zo zbierok, ktoré sa, žiaľ, nezachovali. Ako holandskí maliari zablúdili na územie Slovenska? Aké mali zastúpenie napríklad v zbierkach cisárskeho dvora či iných zberateľov predchádzajúcich  období?

– Podnes nám chýba veľká syntetická publikácia o zberateľstve na Slovensku, ktorá by zachytila osudy zbierky cisárskeho dvora, šľachtických a meštianskych kolekcií, príbehy slávnych zberateľov, ale aj zánik zbierok. Zberateľstvo na Slovensku – veľká a dôležitá  téma kultúrnych dejín – stále čaká na spracovanie, na svojho autora, i keď ide o „smutnú“ kapitolu našej histórie, pretože zo zaniknutých zbierok ostalo na Slovensku iba torzo. Prvú veľkú zbierku európskeho maliarstva vybudoval v 2. pol. 18. storočia na Bratislavskom hrade miestodržiteľ Albert Sasko-Tešínsky spolu so svojou ženou; ich odchodom do Bruselu a následným rozdelením zbierka na Bratislavskom hrade zanikla ešte koncom 18. storočia. Druhú veľkú zbierku európskeho umenia vybudoval gróf  János Pálffy v 19. storočí na svojich zámkoch v Bojniciach, Kráľovej pri Senci a paláci v Bratislave. Jeho zbierka sa však tiež rozdelila a neskôr rozpredala v aukciách. Podobný osud mali aj ďalšie menšie zbierky. To, čo dnes prezentujeme na výstave, by sme mohli nazvať „treťou zbierkou“ nizozemských tvorcov. Tvorí ju predovšetkým kolekcia diel SNG a GMB, doplnená o diela z hradov a zámkov (Červený Kameň, Bojnice, Betliar, Zvolen). Základ zbierky nizozemského maliarstva – okolo 30 obrazov – dostala galéria roku 1950 od štátu, predovšetkým ako zvyšok zbierok, ktoré tu ostali po vojne.

* V podrobných legendách k 60 majstrovským dielam uvádzate v publikácii pomerne bohatú bibliografiu. To znamená, že aj ostatné diela z tohto obdobia v zbierkach našich galérií a múzeí sú takto podrobne spracované?

– Nie. Žiadna z európskych maliarskych škôl v našich zbierkach nie je nateraz spracovaná do takej miery ako Nizozemci, výnimku snáď tvorí iba neveľká kolekcia španielskeho umenia. Existuje jeho súpis v slovenských  zbierkach a uskutočnili sa aj viaceré výstavy španielskeho umenia. Ostáva však napísať a vydať ešte vedecký  katalóg.

* Katalóg diel, ktorý tvorí ďalšiu časť publikácie, prináša viacero upresnení najmä o autorstve. K akým zaujímavým objavom ste pri príprave výstavy prišli?

– Po tom, čo sme urobili základný súpis obrazov v slovenských galériách a múzeách, začali sme s písaním katalógu nizozemského, holandského a flámskeho umenia. Doterajšie zaradenie obrazov sme pritom podrobili „kritickému“ skúmaniu základných údajov: autorstva, témy obrazu, datovania a kontextov. Na základe štúdia a komparácie diel v širšom kontexte sme naozaj dospeli k mnohým odlišným údajom a novým zisteniam. Pri mnohých maľbách sme nanovo určili témy, ich vročenie, doplnili alebo pozmenili sme autorov aj kontexty tvorby, v prípade viacerých diel sme doložili aj repliky a kópie obrazov.

Naši predchodcovia, predovšetkým bývalý riaditeľ galérie Dr. Karol Vaculík, ktorý je tvorcom tejto zbierky, sa venovali predovšetkým akvizíciám diel. Hoci z Vaculíkovho pera vzišla i základná syntetická štúdia a katalóg európskeho maliarstva v zbierkach, osud mu však nedoprial, aby napísal aj katalóg nizozemského umenia. Práve túto úlohu, ktorá zostala nám, sa nám podarilo splniť spomínanou výstavou a knihou. Dôležitú úlohu zohrala priaznivejšia klíma na odbornú a vedeckú prácu. Po roku 1989 pribudli aj možnosti štúdia v zahraničných zbierkach a knižniciach, konkrétne najmä v holandskom Haagu, v ich v dokumentačnom stredisku (Rijksbureau voor Kunsthistorische Documentatie) s veľkým obrazových archívom diel.            

* Aké sú základné rozdiely v koncipovaní publikácie a výstavy?

– V publikácii sme uviedli doteraz všetky známe nizozemské maľby v slovenských múzeách, galériách a v súkromnom vlastníctve. Výstavu sme koncipovali podstatne širšie; okrem obrazov  sme vystavili aj  pomerne ucelenú kolekciu grafiky (zbierky SNG a GMB), ďalej knižnú tvorbu,  rovnako ako drobnejšie súbory užitého umenia  a kresby. Druhý rozdiel spočíva v tom, že publikácia uvádza iba nizozemské diela zo slovenských majetkov, zatiaľ čo na výstavu sme si  požičali aj  viaceré významné diela zo zahraničia. Nielen kolekciu desiatich grafík zo zbierok Rembrandtovho domu v Amsterdame ale aj obrazy F. Florisa, J. Scorela J. Brueghela st., A. van Dycka a ďalších tvorcov z českých a moravských zbierok. Naším zámerom bolo prekročiť tak hranice jednotlivých druhov, porušiť stereotypnú podobu klasickej obrazárne, a najmä urobiť výstavu atraktívnejšiu pre širokú kultúrnu verejnosť.

Pripravila Marta Bábiková