Vyhľadávanie
Rozhovor s prozaičkou Ivanou Gibovou
Tvoja najnovšia kniha Babička je, povedala by som, asi najúprimnejšia a najotvorenejšia zo všetkých tvojich doterajších kníh. Napísala si v podstate nahú, surovú spoveď istých etáp tvojho života, bez príkras a bez servítky. Bolo pre teba ťažké až takto sa odhaliť a dať takéto intímne detaily na papier?
Pri žiadnej svojej knihe som sa netajila inšpiráciou (aj) vlastným životom, ono sa to asi ani nedá utajiť a načo by som to aj robila. Má to úplne pragmatický dôvod – nie som schopná nič si vymyslieť. Vždy potrebujem vychádzať z niečoho, čo poznám, no asi je pre mňa zásadné, že akosi viem od toho celého poodstúpiť, a keď píšem, v hlave to mám nastavené tak, že vytváram nejako vystavaný, premyslený a skomponovaný prozaický text; nepíšem si denníček. Vychádzam síce z nejakej zažitej reality, ale preexponujem ju, všeličo zhyperbolizujem, zextremizujem, prikrášlim, resp. skôr priškaredím. V nejakom zmysle to, samozrejme, ťažké bolo, musela som sa konfrontovať aj s témami, ktoré mi neboli príjemné a aj ma to veľmi psychicky vyčerpávalo, na druhej strane som stále písala postavu a nie seba; tento odstup je pre mňa veľmi dôležitý, myslím, že bez neho by som takto písať ani nedokázala. Umožňuje mi nevnímať to tak, že odhaľujem intímne detaily z vlastného života.
Stalo sa ti občas pri písaní, že si sa pri nejakej kapitole zarazila a povedala si: „Nie, preboha, toto tam už nesmiem dávať, to už by bolo príliš...“? A ak sa ti to stalo, tak si to napokon v knihe nechala či vymazala?
Stalo sa mi to pri jednej pasáži, ktorú som však nakoniec škrtla nie preto, že by to bolo príliš, ale preto, že mi to do textu nejako nepasovalo. Inú pasáž, ktorá sa mi zas zdala príliš z hľadiska miery pátosu, som tam nechala, ale asi stokrát som ju prepísala, rozmýšľala nad tým, ako to spraviť tak, aby to nebola citová vydieračka, ale zároveň aby ten moment nestratil na intenzite.
V knihe sa vyskytujú tvoji reálni rodinní príslušníci (mama, brat)... Ako sa vyrovnali s tým, že sa stali reálnymi literárnymi postavami, ukázanými občas v nie úplne lichotivom svetle?
V knihe sa vyskytujú moje postavy :).
Celý rozhovor si môžete prečítať na stránkach našej februárovej Knižnej revue!
Foto: Katarina Hudačinová
