Vyhľadávanie
Je najnovšia básnická zbierka Vodné znamenia 2. iná ako predošlé zbierky básní a čo symbolizuje tá dvojka v názve? Zmenili ste niečo vo svojej poetike?
Predovšetkým by som sa chcela poďakovať za to, že sa dnes môžeme rozprávať o knihe Vodné znamenia 2., vydavateľstvu Perfekt, za všetkých pani Magdaléne Gocníkovej. Vydavateľstvo vytvorilo pre vznik zbierky tvorivé a priateľské prostredie, vďaka ktorému je kniha taká, aká je. Zbierka je venovaná vydavateľovi Eduardovi Drobnému, ktorého prácu a odkaz si s ilustrátorkou Ingrid Zámečníkovou veľmi vážime. Práve v čase, keď išla kniha do tlače, nás zastihla smutná správa, že nás Edko, ako ho volali blízki, navždy opustil...
Vodné znamenia 2. je zbierka, ktorá je odlišná ako moje predchádzajúce písanie, ale zároveň s ním „spodnými prúdmi“ súvisí. Ak by sme hľadali súvislosti, nepochybne by sme mnohé našli. V zbierke Anjeličkárka – Komentáre som svojím spôsobom reagovala na rôzne citácie, v zbierke Hadia žena som sa „hrala“ s obrazom hada. Citácie a literárne variácie na tému voda sú ústredným umeleckým princípom textov Vodné znamenia 2. Otvorene a s radosťou som prijala pravidlá postmodernej hry, pričom zdôrazňujem fenomén hry. Prežila som pri jej písaní pre mňa nesmierne obohacujúce obdobie tvorby pravidiel tejto hry, hľadala som vnútorné súvislosti a ďalšie možnosti básnickej výpovede. Voda je pre mňa práve to, čo zjednotilo, ale zároveň diferencovalo, voľne vybrané texty z internetu s osobnou poetikou. Internet chápem ako fenomén globálnej komunikácie, vybrala som si teda tento „literárny materiál“ a hľadala som, ako spojiť globálne a lokálne, privátne a spoločenské obsahy. Hľadala som spôsob, ako by sa v koncepcii zbierky preskupovali jednotlivé symboly, motívy, básnické obrazy, odkazy tak, aby vytvárali nové konfigurácie.
Dvojka v názve je opäť súčasťou literárnej hry. Odkazuje na popkultúru a komerčne úspešné diela, ktoré dostávajú v názve radovú číslovku. Je to svojím spôsobom aj úsmevné, pokiaľ by sme uvažovali o komerčnej úspešnosti poézie...
Ako naznačuje názov, dominantnou témou zbierky je voda. Bez vody by neexistoval život. Bez čoho by podľa vás neexistovala poézia a prečo?
Život by nebol bez života, poézia bez kontextu. Práve v poslednom období som si uvedomila, možno aj vďaka esejistickému písaniu filozofky a spisovateľky Etely Farkašovej či umeleckému konceptu knihy Písať ako dýchať poetky a prekladateľky Mily Haugovej, že osobné písanie je hlbokými vnútornými mechanizmami spojené s umeleckou komunitou (akokoľvek ju chápeme), spoločenstvom, spoločnosťou. Sme súčasťou celku, či si to uvedomujeme, alebo nie.
V zbierke Vodné znamenia 2. som túto nadväznosť vyjadrila „privlastnením si“ (postmoderna tento princíp legitimizuje) niekoľkých notoricky známych veršov z diela Miroslava Válka.
Básne dopĺňajú ilustrácie akademickej maliarky Ingrid Zámečníkovej. Ako prebiehal proces vašej vzájomnej spolupráce? Na počiatku bola báseň alebo ilustrácia?
Podoba knihy vznikala približne tri roky. Niektoré poetické texty sú priamym básnickým prepísaním obrazov s vodnou tematikou, ktoré namaľovala Ingrid Zámečníková. V jej maliarskej tvorbe sa tieto motívy objavujú už roky a originálnym spôsobom ich chápe cez mytológiu či kozmológiu. A naopak, mnohé jej ilustrácie v knihe Vodné znamenia 2. sú akoby výtvarným dopovedaním básnických textov. Dlhé mesiace sme sa rozprávali o vode, o jej podobách a o asociáciách, ktoré voda vyvoláva. Boli to veľmi podnetné rozhovory a impulzy.
V niektorých vašich básňach badať experimentálne postupy. V akej polohe sa cítite prirodzenejšie – experiment alebo tradícia?
Isté „veci“ sa dajú vysloviť len istým spôsobom. Všetko okolo nás a v nás vplýva na konkrétnu formu výpovede. V tomto prípade mám pocit, že báseň si „hľadá“ svoju podobu. Žijeme v mnohoznačnom, krásnom a nebezpečnom čase, tá mnohoznačnosť ma veľmi zaujíma.
Čo vás najviac inšpiruje na napísanie básne? Ako vyzerá proces jej vzniku?
Napríklad sledovanie televíznych správ. V šotoch vidíme denne príliv migrantov, ktorí plávajú na bárkach cez vodu k brehom Európy. Situácia, ktorá je archetypálna. Nielen v dejinách ľudstva, ale aj dnes. Počúvame politické analýzy a prognózy. Je však možné vyjadriť pocit z tejto situácie cez motív vody...
Aké máte literárne plány do budúcnosti? Na čo sa vaši čitatelia môžu tešiť?
Nikto nevie, čo prinesie budúcnosť. V knihe Vodné znamenia 2. je na tému budúcnosť napríklad napísané: „Budúcnosť, tá hlboká voda.“ Som autorka, ktorá reaguje na svet okolo nás. Napriek všetkému verím, že ho môžeme zmeniť k lepšiemu. Je to nádej, ktorú potrebujeme všetci.
