Murín patrí do generácie autorov, ktorí začali rozvíjať žáner sci-fi literatúry. V prozaickom poviedkovom debute Návraty zo svetla si svoj tvorivý priestor od začiatku rozšíril aj o publicisticky a populárno-náučne poňaté témy z oblasti ochrany životného prostredia a v polovici osemdesiatych rokov sa v mnohých článkoch a reportážach zapojil do ochranárskeho hnutia, ktoré na konci osemdesiatych rokov malo už výrazne politický rozmer. Jeho publicistické aktivity z tohto obdobia sa odrazili v reportážnej novele Prípad pochovaného cintorína, ktorý je príbehom zápasu mladého novinára za záchranu historicky cenného cintorína v starej Bratislave so skorumpovanou byrokraciou vtedajšej komunistickej moci. Práve odpor tejto byrokracie zabránil vydaniu knihy na Slovensku. Knižne vyšla len v českom preklade v roku 1989, v roku pádu komunistického režimu v Československu. Do atmosféry 80. rokov sa Murín vracia hneď v roku 1990 v poviedkovej knihe Leto praje milencom, a potom takmer o desaťročie neskôr románom Ako sa máš. Eroticky ladené poviedky v knihe Leto praje milencom sú obrazom generácie, žijúcej v atmosfére všeobecnej dezilúzie, ktorá ovláda všestranne kontrolovanú a ideologicky usmerňovanú socialistickú spoločnosť, a kde aký taký slobodný priestor predstavujú len vysokoškolské internáty, mestské priváty, treťotriedne krčmy. V románe nechýbajú ani „exkluzívne“ kluby umelcov, vnímané hrdinami románu ako „zoologické záhrady vyhradené pre exotov“, ale zároveň aj všadeprítomní agenti komunistickej „ideopolície“, čiže štátnej bezpečnosti. Časový a už aj historický odstup umožnil autorovi prestúpiť príbeh silnou iróniou – i sebairóniou, keďže román má výrazné autobiografické črty. V 90. rokoch sa Murín autorsky výrazne prejavoval aj ako esejista. V knihe Náhradný koniec sveta podáva náčrt vedecko-fantastickej biológie budúcnosti, do ktorej zahŕňa rôzne reproduktívne technológie, „ktoré nás postupne vedú k hraniciam enormnej moci ovládať počiatky ľudského života“, klonovaniu ľudských jedincov a i. Originálnym príspevkom na tému ľudskej sexuality sú jeho knihy esejí Pud kontra kultúra a Orgazmodrómy. Tému biologickej revolúcie na prahu tretieho tisícročia rozvíja Murín aj v knihe Tak ako bohovia. Táto esej, členená do krátkych, vypointovaných kapitoliek, komponovaná ako prúd atraktívneho, ale poznaním nasýteného autorského rozprávania, má všetky znaky kvalitného bestselleru a predstavuje myšlienkový i tvorivý vrchol doterajšej Murínovej tvorby v žánri literatúry faktu. Dielom, ktoré prináša symbiózu Murína biológa-autora kníh „vecnej literatúry“ a Murína ako klasického prozaika, je kniha Zvieratá, ja a iné (prózy). Je to citlivý a príbehovo jemne prepracovaný pohľad na svet zvierat, ktoré dobrovoľne či nedobrovoľne žijú s nami, a my sa dopúšťame často osudného omylu, že ich chceme pretvoriť na svoj ľudský obraz a rozmer. Autorova výzva o „nemiešaní sa do vnútorných záležitostí zvierat“ je nielen vtipnou pointou tejto knihy, ale aj výrazom autorovho presvedčenia o potrebe rešpektovania hraníc, ktoré vytvorila príroda a ľudská civilizácia by ich mala, aj vo vlastnom (nielen biologickom, ale aj morálnom) záujme rešpektovať.
Anton Baláž
