Ladislav HANUS sa narodil 26. februára 1907 v Liptovskom sv. Mikuláši. Po roku štúdií v bohosloveckom seminári v Spišskej Kapitule odišiel na štúdium do Innsbrucku (1926 – 1932). Tu získal v roku 1932 doktorát filozofie a o dva roky neskôr aj doktorát teológie. Kňazskú vysviacku prijal v roku 1932. Ako kaplán pôsobil od roku 1932 v Spišských Vlachoch, v roku 1933 v Spišskej Novej Vsi, v roku 1935 v Ružomberku. Od roku 1937 bol katechétom a profesorom náboženstva v Kežmarku. V rokoch 1938 – 1950 prednášal morálku, sociológiu a sakrálne umenie v bohosloveckom seminári v Spišskej Kapitule. Slovenský kultúrny život v štyridsiatych rokoch obohatil aj redigovaním popredných kultúrnych časopisov (Kultúra, Obroda a Verbum). Mimoriadne významné sú z tohto obdobia aj jeho preklady R. M. Rilkeho a P. Lipperta. Štátna moc v roku 1950 Spišský seminár násilne zatvorila. Tento rok zároveň znamenal koniec verejného vedeckého pôsobenia profesora Hanusa (1938 – 1950). V roku 1952 bol pozbavený aj občianskej a ľudskej slobody, pretože ho zatkli a neoprávnene odsúdili na pätnásť rokov väzenia za údajnú protištátnu činnosť. Trinásť rokov si odsedel vo väzniciach. Po návrate v roku 1965 (ešte bez občianskych práv, ako kurič v Bratislave) prednášal na súkromných filozofických a kultúrnych bratislavských sympóziách. Od roku 1968 pôsobil ako farár v Kvačanoch a od roku 1974 v Hybiach. Posledných desať rokov života prežil ako dôchodca v Ružomberku. Tu aj zomrel 7. marca 1994.
