Prednosťou prózy Marty Hlušíkovej Neznášam, keď ma hladkajú po hlave je pomerne komplexný záber na životné peripetie dospievajúcej dievčiny Petry, ktorá ako rozprávačka komentuje udalosti z rodiny, zo školy, z kamarátstiev i prvých rodiacich sa chlapčensko-dievčenských sympatií. Vydarené je aj modelovanie úsmevných typov postáv – jednak ich charakterov, jednak reči, napokon i vzťahov. Postavy si popri vtipnej deformácii zachovávajú prirodzenosť a presvedčivosť. Próza Marty Hlušíkovej ako vtipná sonda do dievčenského sveta, postavená na solídnej psychosociálnej analýze súčasnej mládeže na začiatku dospievania, vysoko presahuje úroveň sentimentálno-klišéovitých dievčenských románov z posledných rokov.
Zuzana Stanislavová
Príbehy z knihy Písmenkovo alebo Tam, kde pršia výkričníky sú krátke, jednoduché, nie však triviálne, pointy a dej vyplývajú buď z tvaru písmeniek, alebo zo slov, v ktorých sú použité. Vlastnosti litier sú podané v konkrétnych situáciách, názorne, ich nositelia sú personifikovaní a čiastočne i antropomorfizovaní. Hlušíkovej príbehy kombinujú hravosť s účelovosťou slúžiacou didaktickej funkcii. (...) Autorke sa na malej ploche darí zasúvať do poínt poetickosť a premyslenú familiarizáciu, vďaka ktorej písmenká nadobúdajú osobitnú tvár nielen vonkajškovo, ale i vnútorne. (...) Vzácny je autorkin zmysel pre mieru – jednoduchosť neskĺzava k triviálnosti, citlivosť k sentimentu.
Miloš Ferko
