Milan Čarňanský photo 1

Milan Čarňanský

1. 11. 1959
Spišská Nová Ves

Napísali o autorovi

Debutant Milan Čarňanský ponúka čitateľovi v knihe V spleti ciest množstvo atraktívnych a aktuálnych motívov – novodobého snobizmu zbohatlíkov, kšeftárstva, bezdomovcov, alkoholizmu atď., ktoré sa pokúša stvárniť rovnako pútavo, nie vždy remeselne zručne...

Marta Součková

Knižka Zberateľ pozostáva z piatich neveľkých poviedok, piatich pokusov o premenlivý náhľad na realitu, resp. piatich pokusov vymodelovať svojbytnú realitu, ktorá sa nekompromisne odvíja i vyúsťuje do zlomového okamihu života každého z nás – do smrti. (...) V každej poviedke je prítomnosť smrti dôležitým prvkom kreovaným na rôznych úrovniach. Postavy sú ňou určované: priamo a dobrovoľne k nej smerujú, sprevádza ich, no zanovito ju popierajú, prípadne sú ňou charakterovo a psychicky poznačené. Smrť sa stáva myšlienkovým stredom rozprávania – existencia sa v jej blízkosti pravdivo odhalí. (...) Prevažnú časť poviedok napĺňa fabulovanie osudov jednotlivých postáv (spomienky, reminiscencie), ktoré v sujete ľahkým kombinovaním vytvoria atmosféru napätia ako základu dynamiky a pútavosti. Táto tendencia sa formálne prejavuje uprednostňovaním dialógov a monológov, ak k tomu prirátame statický, nemenný priestor poviedok, postupnosť, zápletku, rozuzlenie – to sú napospol indície, vedúce k dramatickosti, a poviedky sa v tomto svetle javia ako jednoaktovky. (...) Najprv rozsiahly debut a teraz pravý opak – stručné, hutné poviedky. Podľa môjho skromného uváženia sa druhá poloha vydarila lepšie.

Radoslav Matejov

Ak sú v románe aktérmi deja hlavne mladí ľudia, z medicínskeho hľadiska v podstate normálni, ktorí chcú chopiť svoj osud do vlastných rúk, hrdinami poviedok sú postavy, ktoré sú osudom už len vlečené, patria výlučne medzi obete, traumatizované životnými skúsenosťami, stojace na samom konci ľudskej existencie. Milan Čarňanský vyzdvihuje opisované psychologické prípady z reálnej polohy do polohy umeleckej, fiktívnej.

Jozef Bžoch

Milan Čarňanský vo svojich poviedkach tematizuje okrem iného aj situačne rôzne variovaný vzťah muža a ženy, sústreďuje sa napríklad na priebeh narýchlo vytváraných príležitostných známostí, nečakaných peripetií i bizarných point – to všetko sa uňho odohráva v bežnom svete všedného, každodenného, profánneho ruchu, do ktorého miestami vnáša aj výslovne mystické prvky, záhadu, tajomno, kuriózum. Nie je mu cudzí ani odľahlý a trochu temný a krutý archetypálny svet mystifikovaného vidieka.

Zoltán Rédey