Tento básnik neriedi dejiny postickými pseudomyšlienkami alebo lyrickými výlevmi: jeho poézia je mužná, drsná, eruptívna, miestami až barbarsky prostoreká, obdivuhodne škrtajúca vzdialenosti medzi dobami, sugestívna a vnúkajúca presné predstavy.
Oživenie, invencia, výbušná fantázia – to sú vyložené tromfy, ktoré Moravčík ponúka bez úmyslu skryť sa za tieň lacného verša. Téma – historické momenty v rúchu moderného tvoričského jazyka, symbolika prevtelená do vlastných rastúcich predstáv. A ďalej – kľaknutie do prachu slávnej minulosti slovanstva, vzdelaný hold, ktorý Moravčík nepredstiera za tmavou maskou povinnej vďačnosti. Slovo pretvárka k Moravčíkovi nepatrí, nesedí mu.
Ivan Kolenič